- Až dve tretiny Slovákov očakáva alebo už zažilo pokles životnej úrovne na dôchodku.
- Úspory si na starobu odkladá väčšina ľudí, no len necelá tretina ich investuje.
- S rastúcim vzdelaním a príjmom stúpa aj miera investovania.
Slováci očakávajú na dôchodku pokles životnej úrovne, no vďaka ušetreným peniazom si chcú v starobe aj užívať. Pokles očakáva alebo už zažilo 65,7 % ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, prípadne ho už dosiahli.
V Česku je to o niečo menej, a to 60,6 %. Hoci si väčšina ľudí odkladá peniaze, tak iba málo z nich ich investuje. Vyplýva to z prieskumu online investičnej platformy Portu, ktorý realizovala agentúra Ipsos na vzorke respondentov vo veku 50 až 65 rokov.
Menšími pesimistami sú ľudia, ktorí už dôchodok poberajú. Z nich totiž pokles životnej úrovne zaznamenalo 58,8 % respondentov, kým pracujúci očakávajú prepad približne v 70 % prípadov.
Najväčšie obavy majú predovšetkým tí, ktorí pracujú v manažérskych pozíciách. Ich obavy sú odôvodnené, výška dôchodkov z prvého piliera je totiž obmedzená zastropovaním osobného mzdového bodu na úrovni tri. Zjednodušene povedané, ak niekto zarába viac ako trojnásobok priemernej mzdy, platí síce vyššie odvody, no tie sa už na jeho penzii neprejavia,” upozornil analytik investičnej platformy Marek Malina.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Slováci šetria, ale málo investujú
Ak nechcú ľudia s vyšším príjmom na dôchodku podľa neho pocítiť výraznejší prepad životnej úrovne, nemali by zabúdať na odkladanie si peňazí na starobu. Väčšina respondentov si na budúcnosť odkladá a iba 16,8 % Slovákov si nič nešetrí.
Najviac, a to celkovo 41,1 % ľudí uviedlo, že si odkladá peniaze bez vopred stanoveného účelu. Na neočakávané udalosti myslí 36,6 % a 26,7 % šetrí priamo s účelom prilepšenia si k dôchodku.
Odložené peniaze chce väčšina ľudí, konkrétne 63,2 % opýtaných, využiť na cestovanie či návštevu kúpeľov. Možnosť využiť tieto financie v starobe rastie s príjmom a dosiahnutým vzdelaním Slovákov.
Opatrnejší sú totiž tí, ktorí zarábajú menej a ich vzdelanie je nižšie. V prípade investovania je to podľa analytika horšie, voľné peniaze totiž investuje len 29 % Slovákov. V Česku je to 26,9 % ľudí.
Vždy je však spojené s rizikom, preto nie je dobré investovať tie peniaze, o ktorých viem, že ich budem onedlho potrebovať. No pri šetrení si na starobu je z dôvodu dlhého investičného horizontu investovanie vhodným nástrojom na zhodnotenie úspor,” priblížil Malina s tým, že miera investovania rastie so získaným vzdelaním aj príjmom.
Prieskum ukázal, že kým na Slovensku investuje 38,6 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním, tak u ľudí s výučným listom je to 20 %. Najviac podľa analytika zaostávajú pri investovaní Slováci s nízkym stupňom vzdelania, preto by sa mala venovať väčšia pozornosť finančnej gramotnosti už na základných školách.
