- Inflácia v auguste dosiahla 4,2 percenta.
- Najviac zdraželi potraviny a nealkoholické nápoje.
- Úspory v bankách strácajú hodnotu rýchlejšie než rastú úroky.
August priniesol medziročný rast cien o 4,2 percenta. Tempo sa síce oproti júnu a júlu mierne spomalilo, no rozdiel v peňaženkách necítime. Najväčší tlak spôsobujú výdavky na bývanie a energie, ktoré stúpli o 2,7 percenta, a tiež potraviny s nápojmi, kde rast dosiahol 3,9 percenta. Najprudšie zdraželi nealkoholické nápoje – o takmer pätinu.
Denník Pravda však upozorňuje, že niektoré položky sa vyvíjali opačne.
Lieky zlacneli, preto zdravotníctvo skončilo len s rastom 2,4 percenta. Doprava bola zložitejšia – palivá a autá klesli, ale dopravné služby vyskočili o viac než 11 percent. Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, celková inflácia za prvých osem mesiacov sa drží na úrovni 4,1 percenta. Ekonomické opatrenia, vrátane novej transakčnej dane, posúvajú ceny vyššie.
Inflácia nie je len číslo v štatistikách. Rozhoduje o tom, či si za rovnakú mzdu kúpime viac alebo menej. V rokoch 2022 a 2023 reálne mzdy klesali, pretože ceny rástli rýchlejšie než platy. Situácia sa otočila v roku 2024, keď mzdy po zohľadnení inflácie stúpli o 3,7 percenta. Tento rok sa trend zatiaľ drží – v prvom polroku reálne vzrástli o 2,8 percenta.
Horšie sú na tom úspory.
Úroky na účtoch nedokážu pokryť rast cien, takže peniaze uložené v bankách postupne strácajú hodnotu. Termínované vklady ponúkajú len 2 až 2,5 percenta, kým inflácia zostáva na štyroch percentách. Väčšina Slovákov tak prichádza o reálnu hodnotu svojich úspor, aj keď si to na prvý pohľad neuvedomuje.
Najspoľahlivejším spôsobom, ako sa brániť, ostáva investovanie. História ukazuje, že akcie a reality dokážu infláciu poraziť. Skúsení investori si preto skladajú portfóliá, ktoré cielia na výnos aspoň šesť percent ročne. Mnohí si však na trhu nevedia poradiť sami, a preto vyhľadávajú odborníkov.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Inflácia ako neviditeľná hrozba
Ľudia reagujú na zdraženie vajec, masla alebo benzínu, pretože zmenu vidia okamžite. Skrytý pokles hodnoty úspor vnímajú menej, hoci práve ten dlhodobo oslabuje ich finančnú stabilitu. Odborníci preto hovoria o inflácii ako o „neviditeľnej dani”.
Väčšina domácností sleduje iba nominálne sumy na účtoch, nie ich reálnu hodnotu po zohľadnení inflácie. Tento pohľad spôsobuje, že podceňujeme dlhodobé následky a odkladáme rozhodnutia o úsporách či investíciách.
Najbližšie mesiace ukážu, či sa inflácia udrží pod kontrolou. Domácnosti však už dnes cítia, že energie, potraviny a služby odčerpávajú z rodinného rozpočtu najviac. Kým mzdy zvyšujú kúpnu silu, úspory v bankách oslabujú a investície sa stávajú jedinou cestou, ako si uchrániť hodnotu peňazí.
