- Dôvodom sú nielen vysoké ceny potravín, ale aj vysoká inflácia, ktorá robí problémy posledných niekoľko rokov.
- Vláda sa chce zamerať predovšetkým na monitorovanie a analýzu cenového vývoja.
Kúpna sila v štátoch vo východnej a južnej Európe je čoraz rýchlejšia, čím sa pomaly, ale isto vyrovnáva západnej a severnej Európe. Aj napriek tomu však podľa portálu O peniazoch existujú značné rozdiely medzi regiónmi v týchto štátoch. Poukazuje na to analýza spoločnosti NIQ zaoberajúca sa prieskumom trhu.
V minulom roku mali najväčšiu kúpnu silu obyvatelia Luxemburska, pričom išlo o 40 931 eur. Rovnako tomu bolo aj rok pred tým. Naopak, najslabšie na tom je Ukrajina, kde kúpna sila dosiahla hodnotu iba 2 478 eur. Týmto číslom sa krajina dostala na úroveň 14 percent európskeho priemeru.
Čo sa týka Európskej únie, v tomto prípade patrí posledné miesto Rumunsku s kúpnou silou vo výške 7 738 eur. Luxemburčania tak môžu minúť viac ako dvojnásobok priemeru krajín únie a ich kúpna sila je viac než päťnásobne vyššia ako v Rumunsku.
Aj napriek tomu, že štáty na Balkáne majú najnižšiu kúpnu silu v EÚ, vykazujú aj jej najväčší nárast. Okrem týchto krajín však bol nadpriemerný nárast kúpnej sily zaznamenaný aj v Maďarsku a Španielsku. V štúdii stojí, že nerovnosť v kúpnej sile v štátoch EÚ sa tak znížila o takmer 9 percent v porovnaní s rokmi pred pandémiou koronavírusu.
V minulom roku dosiahla priemerná kúpna sila na obyvateľa v EÚ hodnotu 19 786 eur, čo predstavuje nominálny nárast o 5,5 percenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Obyvatelia únie tak mali k dispozícii približne 8,9 bilióna eur na výdavky za potraviny, bývanie, služby, energie, dôchodkové investície, poistenie, dovolenky a dopravu.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
