- Osobný bankrot sa stal pre mnohých Slovákov jednoduchým spôsobom, ako sa zbaviť dlhov.
- Záchranný mechanizmus však čoraz častejšie využívajú aj tí, ktorí by to finančne zvládli aj bez neho.
- Odborníci preto volajú po zmene systému a sprísnení podmienok oddlženia.
Na Slovensku sa osobný bankrot stal pre mnohých ľudí poslednou nádejou, ako sa zbaviť neúnosných dlhov. Zároveň sa však ukazuje, že tento nástroj sa často využíva spôsobom, ktorý zákonodarcovia pôvodne nepredpokladali.
Každý, kto viac než 180 dní nedokáže splácať aspoň jeden zo svojich záväzkov, môže požiadať o oddlženie – buď formou konkurzu, alebo prostredníctvom splátkového kalendára.
Kým konkurz mal pomáhať ľuďom bez majetku či v ťažkej životnej situácii, v praxi oň čoraz častejšie žiadajú aj tí, ktorí majú stály alebo dokonca nadštandardný príjem.
Keď osobný bankrot znamená nulovú náhradu
Podľa štatistík sa až 97 % prípadov osobného bankrotu končí tým, že veritelia nedostanú ani euro. Dlžníci sa tak často zbavia svojich záväzkov rýchlo a bez následkov. Tento trend vyvoláva otázku, či sa systém nezačína zneužívať.
Ako upozorňuje prezident Asociácie inkasných spoločností (ASINS) Martin Musil, štát by mal lepšie rozlišovať medzi tými, ktorí sa zadlžili nešťastnou zhodou okolností, a tými, ktorí využívajú bankrot ako „rýchlu skratku” k čistému štítu.
Fumbi spustilo súťaž o atraktívnu cenu 1 200 eur, vyplácané ako mesačný bonus 100 eur po 12 mesiacov. Zaregistrujte sa, urobte prvý vklad, zadajte kód KRYPTONAROK a zapojte sa.
„Keď niekto požiada o osobný bankrot, mal by sa najprv podrobiť osobnému auditu,” hovorí Musil. Podľa neho by sa malo presne preveriť, aké má dlhy, príjmy, majetok a výdavky. Dôkazové bremeno by mal niesť samotný dlžník a o forme oddlženia by nemal rozhodovať on, ale súd či Centrum právnej pomoci.
Oddlženie s nulovou úhradou by malo byť vyhradené len pre ľudí, ktorí nemajú absolútne žiadnu schopnosť uhradiť ani minimálnu časť svojich dlhov,” dodáva Musil.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Splátkový kalendár: férovejšia, ale menej lákavá cesta
Druhou možnosťou je splátkový kalendár – menej drastická forma oddlženia, pri ktorej si dlžník môže ponechať majetok. Súd určí výšku splátok a správca ich rozdeľuje medzi veriteľov. Ide o transparentnejšie riešenie, ktoré dlžníkovi umožňuje zachovať finančnú stabilitu.
Podmienkou však je, že musí mať pravidelný príjem a dokázať uhradiť aspoň 30 % svojich dlhov. Práve preto je táto cesta pre mnohých náročnejšia.
V realite dnes platí, že splátkový kalendár dlžníkovi neprináša žiadnu výhodu oproti konkurzu, skôr naopak,” hovorí Musil.
Volanie po zmene systému
Asociácia inkasných spoločností spolu s odborníkmi z finančného sektora dlhodobo apeluje na to, aby sa sprísnili podmienky pre konkurz a zároveň zatraktívnila forma splátkového kalendára.
Cieľom je férový systém, v ktorom nebudú profitovať len dlžníci, ale aj veritelia, ktorí dnes vo väčšine prípadov ostávajú bez náhrady.
