- Slováci čelia najväčšiemu nárastu osobných bankrotov za posledné mesiace.
- Len v septembri zbankrotovalo 936 ľudí, medzi nimi aj desiatky penzistov.
- Rast cien a nízke dôchodky ženú mnohých do finančného kolapsu.
Ktorí Slováci najčastejšie bankrotujú
Typický slovenský dlžník je muž vo veku 40 až 49 rokov so stredoškolským vzdelaním. V septembri mužov zbankrotovalo 597, čo predstavuje takmer 64 percent všetkých prípadov. Ženy tvorili zvyšných 36 percent.
Vzdelanie zohráva významnú úlohu. Až 97,7 percenta bankrotárov malo iba základné alebo stredoškolské vzdelanie – v septembri to bolo 914 ľudí. Vysokoškolsky vzdelaných zbankrotovalo len 22 osôb.
Zaujímavosťou sú vysoké koncentrácie dlžníkov v malých obciach. Z dedinky Priečna v Popradskom okrese pochádza až 7 bankrotárov, z Keceroviec v okrese Košice-okolie ďalších 6. Šesťčlenná rodina Hangurbadžovcov z Krížovej Vsi v Kežmarskom okrese zbankrotovala kompletne.
Bratislava prekvapila, bezdomovci tvoria vyše desatiny bankrotov
Regionálne štatistiky priniesli prekvapenie. Najhoršie čísla zaznamenal tradične Prešovský kraj s 226 dlžníkmi a Košický kraj so 147 dlžníkmi.
Na treťom mieste sa ale nečakane objavil Bratislavský kraj so 135 zbankrotovanými, hoci v hlavnom meste a okolí obvykle krachuje najmenej ľudí. Pre ekonomicky najbohatší región to bol najhorší mesiac v celom roku 2025.
Smutným javom je, že 13,3 percenta zbankrotovaných nemalo domov – spolu 122 osôb. Šiestim z nich bol trvalý pobyt vedený na virtuálnej adrese Karpatské námestie v Bratislave.
Experti zdôrazňujú, že bankrotom možno predchádzať starostlivosťou o osobné financie, pravidelným sledovaním dlhov a monitorovaním vlastnej bonity.
