Šafran nad zlato. Rebríček najdrahších potravín na Slovensku vás prekvapí

  • Dôvodom takej vysokej ceny je náročnosť jeho pestovania a zberu.
  • V rebríčku sa umiestnili aj produkty, ktoré Slováci berú za samozrejmosť.
  • Ďalšou položkou, ktorá sa umiestnila vysoko v rebríčku, je medvedí cesnak.
Ekonomika Šafran nad zlato
Šafran nad zlato. Zdroj: Shutterstock.com/ViDI Studio, Ashley Grise
Crypto All Stars PCBitmarkets

V čase, keď Slovákov trápia vysoké ceny potravín, by sa mohlo zdať, že najdrahšími položkami v supermarketoch sú luxusné produkty ako kaviár či šampanské. Realita je však úplne iná.

Podľa rebríčka zostaveného českým portálom iDNES.cz, ktorý odráža aj situáciu na Slovensku, najdrahšou potravinou nie je nič z toho, čo by ste očakávali.

Šafran nad zlato

Prvenstvo patrí šafranu – korenine, ktorá je známa svojou jedinečnou chuťou a vôňou, ale aj astronomickou cenou.

Cena šafranu je skutočne ohromujúca. Za 0,12 gramu tejto koreniny zaplatíte približne 1,55 eura, čo znamená, že kilogram šafranu stojí takmer 13-tisíc eur. Táto suma je porovnateľná s cenou malého auta.

Dôvodom tak vysokej ceny je náročnosť jeho pestovania a zberu. Šafran sa získava z kvetov šafranového krokusu, pričom na jeden kilogram tejto koreniny je potrebné ručne zozbierať približne 150-tisíc kvetov. Navyše, pestovanie šafranu je obmedzené na niekoľko špecifických oblastí, čo ešte viac zvyšuje jeho hodnotu.

98%

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 74 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Koreniny ovládli rebríček

Na druhom mieste v rebríčku najdrahších potravín sa nachádza vanilka bourbon, ktorej kilogram stojí takmer 1 600 eur. Aj v tomto prípade je vysoká cena spôsobená náročnosťou pestovania a obmedzenými pestovateľskými oblasťami.

Až 80 percent svetovej produkcie vanilky pochádza z Madagaskaru, kde sa pestovanie a spracovanie vykonáva prevažne ručne. Okrem toho klimatické zmeny a rastúce náklady na prácu v rozvojových krajinách tlačia ceny vanilky stále vyššie.

Ďalšou položkou, ktorá sa umiestnila vysoko v rebríčku, je medvedí cesnak. Táto obľúbená bylinka, ktorú si mnohí Slováci radi zbierajú sami v prírode, dosahuje v supermarketoch cenu až 400 eur za kilogram.

Prekvapivo drahé sú aj sušené huby, ktoré stoja približne 118 eur za kilogram.

Prečo sú ceny také vysoké?

Analytik Pavel Peterka pre portál iDNES.cz uviedol, že hlavným dôvodom vysokých cien šafranu a vanilky je náročnosť ich pestovania a zberu. „Práca sa predražuje aj v rozvíjajúcich sa regiónoch. V oboch prípadoch sú navyše obmedzené pestovateľské oblasti,” vysvetlil. Okrem toho klimatické zmeny a rastúce náklady na prácu tlačia ceny týchto produktov stále vyššie.

Slovenské domácnosti vynakladajú na potraviny výrazne väčšiu časť svojho rozpočtu ako priemerná európska rodina. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat míňajú Slováci na nákup potravín takmer 20 % svojich mesačných výdavkov, čo výrazne prevyšuje európsky priemer na úrovni 14 %. Poukázal na to portál FinReport.sk.

Rekordne drahé potraviny

Situáciu komplikuje fakt, že Slovensko sa spolu s Francúzskom radí na ôsme miesto v rebríčku krajín s najdrahšími potravinami v Európskej únii. Historický zlom nastal v roku 2022, keď ceny potravín u nás prvýkrát prekročili priemer EÚ o 1,9 %. V nasledujúcom roku 2023 sa tento rozdiel ešte prehĺbil na 6,7 %.

Ešte výraznejšie rozdiely vidíme pri porovnaní s našimi susedmi z krajín V4. V Maďarsku sú potraviny lacnejšie o 5 %, v Česku o 7 % a v Poľsku dokonca až o 27 %. Tieto rozdiely motivujú mnohých Slovákov k nákupom v zahraničí, najmä v prihraničných oblastiach.

Roky 2022 a 2023 priniesli rekordné zdražovanie. Inflácia potravín dosiahla v roku 2022 úroveň 18,6 % a v roku 2023 zostala na vysokej úrovni 17,3 %. Prvých osem mesiacov roku 2024 však prinieslo výrazné spomalenie rastu cien na priemernú úroveň 1,8 % s mesačnými nárastmi od 0,1 % do 4,9 %.

txbtxb
Autor:
Karina Daráková
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.