Rušenie sviatkov Slovákov pobúrilo. Prieskum odhalil, čo si skutočne myslia

  • Až 60 % Slovákov nesúhlasí so zrušením voľna 17. novembra.
  • Najväčší odpor voči rušeniu sviatkov vyjadrili mladí do 34 rokov.
  • Zamestnávatelia chcú zrušiť dva sviatky a ukončiť predčasné dôchodky.
Ekonomika Rušenie sviatkov Slovákov pobúrilo
Rušenie sviatkov Slovákov pobúrilo. Zdroj: shutterstock.com/Khosro, xtock
BitmarketsInvestuj do ťažby mobil

Štyri oblasti, kde chce RÚZ ušetriť

Zamestnávatelia sa vo svojom návrhu zamerali na štyri kľúčové oblasti:

  • efektívnejšia verejná správa

  • adresnejšia sociálna pomoc

  • zmeny v systéme práce a zamestnávania

  • zavedenie odporúčaní z výdavkových revízií

Jedným z konkrétnych krokov má byť zníženie počtu štátnych zamestnancov o 15 %, digitalizácia verejného obstarávania, rušenie nevyužívaných úradov a predaj neefektívne spravovaného štátneho majetku.

RÚZ navrhuje nahradiť plošné dávky adresnou pomocou. Výška podpory by závisela od príjmov, majetku a výdavkov domácnosti. „Štát dnes netuší, koľko peňazí komu posiela,” upozornil viceprezident RÚZ Jozef Špirko. „To musíme zmeniť, ak chceme spravodlivý systém.”

Základné dávky ako starobné dôchodky či materské by zostali zachované.

Konsolidácia musí zasiahnuť aj dôchodky

Konsolidácia musí zasiahnuť aj dôchodky. Zdroj: ChatGPT

Koniec predčasných dôchodkov a prísnejšie kontroly PN

Zamestnávatelia tiež otvorili tému zrušenia predčasných dôchodkov, ktoré podľa nich skracujú pracovný život a zaťažujú dôchodkový systém. Zároveň chcú sprísniť pravidlá pri práceneschopnosti – navrhujú viac kontrol, lepšiu spoluprácu s lekármi a tvrdšie postihy za zneužívanie nemocenských dávok.

„Tieto opatrenia si vyžadujú politickú odvahu, ale aj dlhodobý plán,” dodal Špirko.

RÚZ tak ponúka alternatívu k vládnej konsolidácii, ktorá dnes stavia najmä na zavádzaní nových daní a rušení voľných dní. Zamestnávatelia namiesto toho navrhujú ozdraviť rozpočet efektívnejším riadením a systémovými zmenami.

RÚZ taktiež navrhuje zrušiť dva štátne sviatky, aby sa znížilo daňové zaťaženie a konsolidovali verejné financie. Podľa odhadov by tento krok mohol priniesť viac ako 300 miliónov eur ročne do štátneho rozpočtu. Opatrenie by podľa nich nepoškodilo podnikateľské prostredie, ale naopak, zvýšilo by produktivitu a podporilo rast ekonomiky.

„Vláda by mala prijať také rozhodnutia, ktoré pomáhajú rozvoju hospodárstva, nie ho brzdia,” vyhlásil člen prezídia RÚZ Marcel Klimek. Dodal, že Slovensko potrebuje štrukturálne reformy, ktoré podporia podnikanie a stabilizujú verejné financie.

SpäťStrana 2/2
Ďalej
Kvakomat PC bannerKvakomat mobil
Autor:
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.