- Rekonštrukcia železníc mešká pri všetkých kontrolovaných projektoch.
- Jeden projekt vypadol z financovania pre viac ako ročné meškanie.
- Slovensku hrozí, že nestihne vyčerpať všetky eurofondy.
Rekonštrukcia železníc z Plánu obnovy a odolnosti sa dostala do vážnych problémov. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR ukázala, že žiadny z preverovaných železničných projektov nestihol alebo nestihne pôvodný termín. Pri viacerých investíciách sa posúvali rozhodujúce kroky a jeden projekt napokon úplne vypadol z financovania z európskych zdrojov.
Kontrolóri preverovali viacero infraštruktúrnych zámerov a zistili, že šesť z nich meškalo. Jeden projekt síce uzavreli, no až s oneskorením 11 mesiacov. Rekonštrukcia trate Veľký Horeš – Streda nad Bodrogom dopadla ešte horšie. Pre viac ako ročný sklz ju vyradili z financovania z Plánu obnovy.
V čase kontroly pritom nebolo jasné, čím štát tento projekt nahradí a či vôbec dokáže vyčlenené peniaze využiť.
Za meškaním stáli najmä staré známe problémy. Posúvali sa majetkovoprávne vysporiadania pozemkov, stavebné povolenia aj verejné obstarávania. NKÚ zároveň upozornil aj na slabé riadenie projektov a nedostatočnú kontrolu termínov. Monitorovacie správy navyše často zachytávali stav len formálne. Neukazovali skutočný rozsah problémov ani vážnosť časových sklzov.
Železnice pritom patria medzi dôležité časti dopravy. Ku koncu roka 2024 spravovali Železnice Slovenskej republiky 3 629 kilometrov tratí, z toho 1 582 kilometrov elektrifikovaných. O to vážnejšie pôsobí fakt, že peniaze z Plánu obnovy treba vyčerpať do konca júna tohto roka.
V polovici novembra minulého roka dosiahlo čerpanie pri kontrolovaných projektoch 235 miliónov eur bez DPH. To predstavovalo asi polovicu z celkovej alokácie určenej na rozvoj železničnej infraštruktúry. Riziko, že časť financií zostane nevyužitá, preto stále trvá.
Rekonštrukcia železníc s dlhodobým problémom
Výrazný problém odhalila kontrola pri projekte zvýšenia priepustnosti trate Bratislava Rača – Leopoldov. Hoci išlo o jeden z najväčších projektov, v novembri pri ňom úrady evidovali nulové čerpanie a nepredložili ani jednu žiadosť o platbu. V prípade piatich projektov sa výstavba začala až v roku 2025.
To znamená, že práce odštartovali až v predposlednom roku pred koncom oprávnenosti výdavkov. Takýto neskorý štart výrazne znižuje šancu na včasné dokončenie.
NKÚ poukazuje na viaceré problémy. Zdroj: shutterstock.com/Martyn Jandula
Najlepšie zo sledovaných stavieb vychádzala elektrifikácia a komplexná rekonštrukcia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné. Pri tomto projekte do novembra preinvestovali takmer 80 percent vyčlenených peňazí. Celkový obraz to však nemení. NKÚ upozornil, že kontrolované projekty navyše zásadne nezvyšujú kvalitu železníc na hlavných európskych koridoroch TEN-T.
Kontrolóri pripomenuli aj ďalší dlhodobý problém. Slovensku chýba zásobník investícií, ktoré by štát pripravil v dostatočnom predstihu až do fázy realizácie. Ministerstvo podľa NKÚ navyše nepreukázalo jasné kritériá, podľa ktorých vybralo projekty do Plánu obnovy. Práve slabá príprava sa tak opäť ukázala ako jeden z hlavných dôvodov meškania.
Problémy zasiahli aj informačný a monitorovací systém Plánu obnovy. Jeho plnú verziu spustili až v októbri 2025, teda o dva roky neskôr, než štát pôvodne plánoval. Počas realizácie projektov preto chýbali dôležité nástroje na riadenie a kontrolu.
