- Až 93 % Slovákov býva vo vlastnom byte alebo dome.
- Na jedného Slováka pripadá v priemere len 1,1 izby.
- Priemerná slovenská domácnosť má 3,1 osoby a vysoké náklady.
Preplnené vs. „príliš veľké” byty
Kvalitu bývania štatistiky sledujú aj cez otázku, či majú domácnosti k dispozícii primeraný počet izieb. V roku 2024 žilo v EÚ 17 % ľudí v preplnenom bývaní. Tento podiel postupne klesá, v roku 2010 dosahoval 19 %.
Najvyšší podiel preľudnených domácností evidovalo Rumunsko (41 %), Lotyšsko (39 %) a Bulharsko (34 %). Naopak, Cyprus, Malta a Holandsko sa pohybujú na úrovni 2 – 5 %, teda väčšina domácností tam využíva dostatočne veľké bývanie.
Na druhej strane stoja domácnosti, ktoré majú „viac priestoru, než potrebujú”. V EÚ žije 33 % obyvateľov v podvyužitom bývaní. Typickým príkladom sú páry či jednotlivci, ktorí zostali vo veľkom rodinnom dome po odchode detí.
Najvyššie podiely eviduje Cyprus (70 %), Írsko (67 %) a Malta (64 %). Najmenej podvyužitých bytov majú Rumunsko (7 %), Lotyšsko (10 %) a Grécko (13 %).
Loading ...Teplo, účty a energetická chudoba
Dôležitú úlohu pri bývaní zohráva aj komfort a energetická náročnosť. V roku 2024 uviedlo 9 % obyvateľov EÚ, že nedokáže udržať svoj domov dostatočne vykúrený.
Najhoršiu situáciu hlásili Bulharsko a Grécko (po 19 %), tesne za nimi Litva a Španielsko (po 18 %). Naopak, Fínsko, Slovinsko a Poľsko vykazujú podiel pod 3 %. V týchto krajinách zohráva úlohu kombinácia lepšej izolácie budov, energetickej politiky a podpory zraniteľných domácností.
Bývanie zároveň priamo súvisí s klimatickou politikou. Domácnosti produkujú emisie pri vykurovaní, ohreve vody, varení a chladení. V roku 2023 pripadalo v EÚ priemerne 607 kilogramov skleníkových plynov na obyvateľa, v roku 2010 to bolo až 921 kg. K
rajiny ako Luxembursko, Belgicko a Írsko stále vykazujú vysoké hodnoty, zatiaľ čo Švédsko či Malta ukazujú, že prechod na čistejšie zdroje dokáže emisie domácností drasticky znížiť.
