V roku 2007 sa začali objavovať prvé náznaky ekonomickej krízy spôsobenej nafúknutou realitnou bublinou, ktorá v rovnaký rok praskla a preliala sa do ostatných trhov. Začalo to teda Americkou hypotekárnou krízou a krátko na to vyústilo do finančnej krízy. Keď sa kríza v roku 2008 prejavila naplno, zlikvidovala veľa bánk, a to aj tých veľmi významných. Akciové trhy sa strmo prepadli a barel ropy v priebehu dvoch mesiacov spadol na tretinu svojej hodnoty.
Ako to začalo?
Určite väčšina z vás vie, že v roku 2001 praskla známa dotcom bublina. Malo to samozrejme veľmi negatívny vplyv na ekonomiku USA, ktorá sa tým dostala do recesie a hrozilo aj niečo horšie. FED reagoval znížením úrokových sadzieb, aby sa do ekonomiky dostalo viac peňazí, čo by ju oživilo. A to sa podarilo. Realitnému trhu sa niekoľko rokov darilo a jeho hodnota strmo rástla. Banky boli ochotné požičiavať hypotéky s vysokými sumami aj menej bonitným klientom, ktorí by za normálnych okolností na pôžičky nemali nárok.
S hypotekárnymi úvermi sa bežne obchodovalo a tie rizikovejšie mali samozrejme aj vyššie úroky, takže pre investorov ochotných riskovať boli viac zaujímavé. Tí, čo vlastnili dlhové obligácie na hypotéky, potom dostávali pravidelné splátky, ktoré plnili ich vrecká. Znie to veľmi jednoducho a niekoľko rokov to naozaj fungovalo. Prvý signál problému nastal v čase, keď bol veľký dopyt po týchto dlhových obligáciách, ale bohužiaľ pre investorov, ktorých bolo čím ďalej menej. Ľudia, ktorí spĺňali podmienky na získanie hypotéky ju už mali. A tak bankové domy prišli s jednoduchým riešením – splnenie podmienky na získanie financovania bývania bude jednoduchšie.
Páči sa vám tento článok? Prečítajte si tiež o Veľkej hospodárskej kríze
Bod zvratu
Hypotéky sa poskytovali aj bez dokladovania príjmu. Žiadne zálohy, proste nič. Veritelia sa spoliehali, že ich investície sú poistené a teda aj bezpečné. V tejto chvíli bol problém na spadnutie. Hypotéku mohol získať skoro každý, a to aj vrátane tých nezodpovedných, či zadĺžených.
Musíme si uvedomiť, že v tejto chvíli sa obchodovalo s dlhovými obligáciami, ktoré v podstate nemali reálnu hodnotu. Vrecia s peniazmi sa presúvali tak dlho, až sa zistilo, že tie vrecia sú vlastne prázdne. Prečo? Tí menej zodpovední prestali splácať svoje hypotéky a to znamenalo žiadny pravidelný príjem pre banky. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa nič nedialo – banka predsa získala nehnuteľnosť, ktorá bola hypotékou zaťažená a tú ponúkla na predaj. Lenže toto sa v krátkej dobe začalo diať všade a trh bol zaplavený množstvom nehnuteľností, ktorých sa banky snažili zbaviť.
Ponuka začala prevyšovať dopyt. Rast cien nehnuteľností sa začal spomaľovať a potom nasledoval strmý pád. A banky začali mať problém, pretože napožičiavali veľa peňazí, ktoré aj ony samy mali požičané. Vlastnili veľa nehnuteľností, ktoré nikto nechcel kupovať, a za také malé ceny by aj tak nepokryli náklady na splátky požičaných prostriedkov. Banky boli v tejto chvíli v dlhovej pasci, ktorá pozostávala z miliárd až biliónov dolárov. Investori mali v rukách papiere, ktoré sa v okamihu stali bezcennými. Banky, investičné domy a realitné firmy – to všetko začalo bankrotovať.
Vzhľadom k tomu, ako je finančný systém prepojený, to bol len začiatok domino efektu, ktorý postihol všetky trhy. Dôvera v ekonomiku išla silno dole a tak bolo nevyhnutné, aby vlády USA a iných veľkých krajín začali konať. Boli potrebné obrovské finančné injekcie a zaistenie za záväzky veľkých finančných inštitúcií, aby sa zabránilo pohrome, ktorá tu už raz bola v roku 1929. Zdá sa, že pohroma bola odvrátená. Ale ako som už spomínal v článku s ekonomickými cyklami, je dosť možné, že tieto intervencie väčšiu krízu iba oddialia.
Čo čítať ďalej?
Analýza ekonomických cyklů – co to je a jak se používá?
Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Ing. Jaroslav Jarolím.
