- Ukazovateľ udržateľnosti dosiahol 4,1 % HDP, riziko zostáva stredné.
- Verejný dlh je 59,7 % HDP a môže stúpnuť na 72,8 %.
- Cieľ znížiť deficit na 3,5 % HDP vyžaduje 2,1 miliardy eur.
Dlhová brzda slabne, vlády ju obchádzajú
V ďalšej časti príhovoru sa Tóth zameral na vývoj dlhu. Podiel hrubého dlhu verejnej správy dosiahol na konci roka 2024 hodnotu 59,7 % HDP. Slovensko tak zostalo v najvyššom, piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy.
Rada pri súčasnom nastavení politiky vidí nepríjemný scenár. Bez ďalších konsolidačných krokov môže dlh do roku 2029 vzrásť približne na 72,8 % HDP, teda o viac než 13 percentuálnych bodov. Tóth vysvetlil, že za tým stojí slabé štrukturálne primárne saldo, teda „jadro” rozpočtu bez vplyvu cyklu a úrokov, a tiež rast úrokových nákladov v kombinácii so slabším hospodárskym rastom.
Predseda RRZ upozornil, že Slovensko tento vývoj zažíva v čase, keď ešte naplno nepociťuje náklady starnutia populácie a nečelí veľkej mimoriadnej kríze. Podľa neho tak nevzniká priestor na výhovorky, ktoré by rozpočtový vývoj ospravedlňovali.
Tóth bol voči vládam posledných rokov kritický. Pomenoval problém, ktorý podľa RRZ podkopáva celý systém dlhovej brzdy. Kabinet často splní len formálne požiadavky sankčných pásiem, ale neprijme kroky, ktoré by dlh reálne znižovali.
Ako príklad uviedol rok 2024, keď vláda síce predložila dokument s názvom „Opatrenia na zníženie dlhu”, no podľa Rady v ňom chýbali obsahovo silné a konkrétne riešenia.
Zároveň pripomenul, že rozpočet na roky 2025 až 2027 počítal s postupným rastom dlhu počas celého volebného obdobia. Takýto plán podľa Tótha posúva dlh ďalej od hranice dlhovej brzdy, namiesto toho, aby ho k nej dlhodobo približoval.
Na problémy dlhovej brzdy reagoval aj návrh jej modernizácie, ktorý vznikol ešte pred štyrmi rokmi. Parlament ho však stále neposunul do praxe. Tóth odporučil, aby Slovensko zákon zmenilo tak, aby odrážal aj nové európske pravidlá, najmä smernicu 2024/1265.
Zároveň zdôraznil, že štát potrebuje funkčné výdavkové limity, ktoré podporia ozdravenie financií, ale neohrozia stabilitu samospráv.
