- Až 300-tisíc Slovákov pracuje v zahraničí a rieši otázku zdanenia príjmov.
- Daňovým rezidentom Slovenska ste pri pobyte dlhšom ako 183 dní ročne.
- Stály byt a stredisko životných záujmov určujú vašu daňovú rezidenciu.
Praktické príklady z praxe
1. Slovák žijúci a pracujúci v Českej republike
Situácia: Roman je občan Slovenskej republiky, ktorý sa dlhodobo zdržiava a pracuje v ČR. Žije tu v prenajatom byte spolu s manželkou a deťmi. Vlastní byt aj na Slovensku. Pravidelne sem cestuje dvakrát do roka.
Riešenie: Keďže má Roman stály byt v oboch krajinách, pri určení rezidencie sa posudzuje druhé kritérium, a to stredisko životných záujmov. Rodinné vzťahy, zamestnanie a kultúrne aktivity má v ČR. Zároveň sa tu zdržiava dlhšie ako 183 dní. Považuje sa preto za českého rezidenta. V Česku zdaňuje svoj celosvetový príjem. Ak nemal žiadny príjem na Slovensku, nemá tu žiadne daňové povinnosti.
2. Slovák žijúci a pracujúci časť roka na Slovensku a časť roka v ČR
Situácia: Tomáš je Slovák trvale žijúci v Žiline. V zime pracoval tri mesiace ako sezónny robotník v Česku.
Riešenie: Tomáš spĺňa podmienky rezidencie na Slovensku, preto musí zdaniť celosvetový príjem v SR. Ak má povinnosť podať daňové priznanie v ČR, príjem dosiahnutý tam zdaní ako nerezident. Tento príjem zároveň uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo zahraničia.
3. Slovenka pracujúca pre českú spoločnosť
Situácia: Michaela žije trvale na Slovensku a pracuje z domu na IČO pre českú spoločnosť.
Riešenie: Michaela je rezidentkou Slovenska, keďže tu má trvalé bydlisko a spĺňa všetky podmienky rezidencie. Príjem, vrátane toho z ČR, preto daní na Slovensku. Keďže pracuje na slovenské IČO, príjem z Česka uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo živnosti a nie ako zahraničný príjem.
Daňová pasca na Slovákov v zahraničí. Zdroj: shutterstock.com/Marina April
