- Až 300-tisíc Slovákov pracuje v zahraničí a rieši otázku zdanenia príjmov.
- Daňovým rezidentom Slovenska ste pri pobyte dlhšom ako 183 dní ročne.
- Stály byt a stredisko životných záujmov určujú vašu daňovú rezidenciu.
Kto je rezident?
Podľa zákona o dani z príjmov sa za rezidenta Slovenska považuje človek, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava. Znamená to, že v štáte žije aspoň 183 dní v kalendárnom roku, a to buď súvisle, alebo prerušovane. Do tohto obdobia sa započítava aj každý začatý deň pobytu.
Ak človek nemá trvalý pobyt ani bydlisko na území Slovenskej republiky a tiež sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku, považuje sa za nerezidenta.
„Ak máte trvalý pobyt mimo Slovenskej republiky alebo sa v zahraničí zdržiavate viac ako 183 dní v roku, môžete byť považovaný za daňového rezidenta zahraničného štátu,” upozorňuje Eva Mihalíková z NeoTax.
Občianstvo a daňová rezidencia sú tak dva rozdielne aspekty. Aj slovenský občan môže byť rezidentom iného štátu, napríklad Českej republiky. V zahraničí mu teda vznikajú rôzne daňové povinnosti.
300-tisíc Slovákov v zahraničí rieši dilemu. Zdroj: shutterstock.com/Marina April
Pravidlá na určenie rezidencie:
V prípade človeka, ktorý žije v dvoch štátoch, je treba zistiť, v ktorom z nich má zdaňovať svoj príjem. Podľa spoločnosti NeoTax určuje rezidenciu päť kritérií, ktoré sa uplatňujú v nasledovnom poradí:
- Stály byt (trvalé bývanie) – daňovník vlastní alebo drží zariadený a udržiavaný byt, ktorý má stály charakter. Môže to byť byt alebo rodinný dom v osobnom vlastníctve či v prenájme. Ak má človek stále bývanie v dvoch krajinách, rezidencia sa posudzuje podľa strediska životných záujmov.
- Stredisko životných záujmov je miesto, kde má človek silné ekonomické, rodinné a osobné väzby, napríklad rodinné vzťahy, zamestnanie, podnikanie, majetkové pomery, politické či kultúrne aktivity. Ak nie je možné stanoviť, v ktorej krajine má stredisko životných záujmov, rezidencia sa posudzuje miestom obvyklého zdržiavania sa.
- Miesto, kde sa daňovník obvykle zdržiava, určuje hranica pobytu 183 dní za kalendárny rok. Ak sa daňovník zdržiava vo viacerých štátoch a ani v jednom nedosiahne túto dĺžku pobytu, rezidencia sa posudzuje podľa štátnej príslušnosti.
- Štátna príslušnosť – občianstvo.
- Vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov – ak má daňovník občianstvo v oboch krajinách alebo, naopak, nemá občianstvo ani v jednej z nich, rezidencia sa určí dohodou príslušných orgánov dvoch štátov.
