Pracovať len 4 dni? Toto mesto šokuje svet revolučnou zmenou

  • Nová reforma prináša okrem skráteného pracovného týždňa aj ďalšie významné zmeny.
  • Tokio však nie je jediným ázijským mestom, ktoré sa vydáva cestou prorodinných reforiem.
  • Funguje sa takto aj v Európe?
Novinky Toto mesto šokuje svet revolučnou zmenou
Toto mesto šokuje svet revolučnou zmenou. Zdroj: Shutterstock.com/fizkes
Wallstreetpepe PC banerOkazio mobil

Situácia je obzvlášť náročná pre ženy, ktoré často čelia ťažkej voľbe medzi kariérou a rodinou. Štatistiky Svetovej banky ukazujú výrazný rozdiel v zamestnanosti medzi pohlaviami – zatiaľ čo pracuje 72 percent mužov, u žien je to len 55 percent, čo je v porovnaní s inými vyspelými krajinami značný rozdiel.

Hoci myšlienka štvordňového pracovného týždňa získava na popularite aj v západných krajinách, v Japonsku ide o revolučný krok. Tradičná japonská mentalita totiž často spája čas strávený v práci s oddanosťou zamestnávateľovi.

Tokio však nie je jediným ázijským mestom, ktoré sa vydáva cestou prorodinných reforiem. Podobné kroky podnikol nedávno aj Singapur, ktorý zaviedol povinnosť pre firmy zvažovať žiadosti zamestnancov o flexibilný pracovný čas.

Experti sa zhodujú, že úspech tohto odvážneho experimentu by mohol inšpirovať aj ďalšie japonské mestá a prefektúry. Či sa podarí zvrátiť demografický trend, ukáže až čas, no prvý krok k zmene už Tokio urobilo.

Na Islande má takýto štýl obrovský úspech

Najnovšia analýza od inštitútov Autonomy a Alda odhaľuje prekvapivé zistenia o vplyve skráteného pracovného času na islandskú spoločnosť. Výskum poukazuje na výraznú spokojnosť zamestnancov, keď až takmer 80 percent pracujúcich vyjadruje pozitívny postoj k súčasnému nastaveniu pracovnej doby.

Významný posun nastal najmä v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Prakticky všetci respondenti potvrdzujú, že kratší pracovný čas buď zlepšil, alebo prinajmenšom zachoval kvalitu ich work-life balance. Viac ako polovica opýtaných pritom zaznamenala jednoznačné zlepšenie.

Štúdia tiež poukazuje na markantný pokles stresu v osobnom živote, ktorý uvádza 42 percent respondentov. Len minimálne percento účastníkov výskumu zaznamenalo zvýšenú mieru stresu.

Ekonomické ukazovatele krajiny sú rovnako povzbudivé. Podľa TimeOut zaznamenal Island v roku 2023 päťpercentný ekonomický rast, čím sa zaradil medzi európskych lídrov. Pozoruhodná je aj miera nezamestnanosti, ktorá sa drží na úrovni približne troch percent.

Tento úspech pramení z postupnej implementácie kratšieho pracovného týždňa, ktorá začala pilotnými projektmi v rokoch 2015 a 2019. Následná celoplošná reforma znížila týždenný pracovný čas zo 40 na 36 hodín. K roku 2021 už väčšina islandských zamestnancov pracuje v režime štvordňového pracovného týždňa.

SpäťStrana 2/2
Ďalej
Okazio PCMemex mobil banner
Autor:
Karina Daráková
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.