- Ak ste na péenke, nemusíte tento čas tráviť doma.
- V niektorých prípadoch to však musí odobriť lekár.
Chorobe sa vyhnúť nedá a z času na čas doženie každého z nás. Rovnako je to aj s rôznymi zraneniami. Je jedno, či ide o chorobu alebo zranenie, v niektorých situáciách jednoducho musíme ostať doma a vymeškať niekoľko pracovných dní.
S péenkou, čiže práceneschopnosťou, má skúsenosti mnoho Slovákov. Veľká časť z nich toto obdobie vníma ako domáce väzenie, z ktorého nemožno odísť. To však nie je úplne pravda, na čo poukázal i portál Finsider.
O pravidlách, ktoré musí pacient počas péenky dodržiavať, rozhoduje lekár. V každom prípade ale platí, že pacient sa musí počas prácenechopnosti zdržiavať na adrese, ktorú nahlásil. Mnohí pritom nevedia, že adresu možno neskôr zmeniť.
Potvrdzuje to aj hovorcia Sociálnej poisťovne Martin Kontúr, ktorý poukazuje na to, že súcašná právna úprava pacientom umožňuje zmeniť adresu počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez podrobnejšej špecifikácie.
Podľa jeho slov je dôležité brať do úvahy aj kontext príslušných právnych predpisov. „V zásade platí, že zmena adresy by nemala byť v rozpore so životosprávou chorého, ktorú určuje ošetrujúci lekár na podporu liečby. Preto odporúčame vždy konzultovať túto otázku so svojím lekárom. Podľa zákona o sociálnom poistení je poistenec Sociálnej poisťovne povinný bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy počas dočasnej pracovnej neschopnosti,” upozorňuje.
O zmene adresy musí byť okrem toho informovaný aj lekár. Finsider uvádza, že nejde o nič náročné. V prípade, že pacient môže chodiť na vychádzky a nemá ťažkú chorobu, stačí, ak lekára o zmene adresy informuje.
Ak by však pacient trpel vážnou chorobou a vychádzky by nemal povolené, lekár musí túto zmenu adresy aj schváliť.
Po tom, čo je so zmenou adresy oboznámený lekár, pacient by ju mal nahlásiť aj Sociálnej poisťovni. Na pobočke vypíše jednoduchý formulár. Vo formulári musí pacient uviesť termín, po ktorom sa táto nová adresa zmení na pôvodnú.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Náhrada príjmu pri pracovnej neschopnosti
Náhradu príjmu počas pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ vo forme peňažného plnenia zamestnancovi, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného.
Táto náhrada sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sú podľa zákona o sociálnom poistení považované za zamestnancov, pričom sa nevzťahuje na osoby vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, uvádza Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Výška náhrady príjmu je nasledovná:
- Od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti ide o 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
- Od štvrtého do desiateho dňa je to 55 % denného vymeriavacieho základu.
- V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť i vyššiu percentuálnu sadzbu náhrady príjmu, maximálne však do 80 % denného vymeriavacieho základu.
V prípade, že sa zamestnanec stane práceneschopným kvôli sebe, má nárok na náhradu príjmu iba vo výške polovice. Ide najmä o zamestnancov, ktorí sú práceneschopní v dôsledku požitia alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok.