- PN hradí zamestnávateľ počas prvých 14 dní choroby.
- Krátkodobé PN dnes firmám zvyšujú náklady aj tlak.
- Prevencia a benefity pomáhajú firmám zvládať výpadky zamestnancov.
PN dnes pre firmy znamená oveľa viac než len neprítomného zamestnanca. Nové pravidlá menia pohľad na chorobnosť v práci a posúvajú ju medzi dôležité ekonomické témy. Kým kedysi riešili manažéri najmä zastupovanie chorého kolegu, dnes musia počítať aj s vyššími nákladmi, slabšou kapacitou tímu a väčším tlakom na organizáciu práce.
Práve končiaca chrípková sezóna ukazuje, ako rýchlo sa tieto zmeny prejavia v praxi. Upozorňuje na to spoločnosť Edenred.
Najväčší rozdiel priniesol nový režim vyplácania nemocenskej dávky. Sociálna poisťovňa ju po novom vypláca až od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Prvých 14 dní tak rieši zamestnávateľ. To v praxi znamená, že krátkodobé ochorenia dnes firmu stoja viac než predtým. Ak má podnik desiatky alebo stovky ľudí, aj bežná sezónna vlna viróz sa rýchlo premietne do nákladov.
Zmena však nezasahuje iba financie. Dotýka sa aj fungovania kolektívu. Každá absencia mení rozdelenie práce, spomaľuje projekty a zvyšuje záťaž na tých, ktorí zostali na pracovisku. V menších tímoch tento tlak cítiť ešte výraznejšie.
Ak sa podobné situácie opakujú, kolegovia sa vyčerpajú rýchlejšie a firma stráca stabilitu. PN sa tak stáva testom odolnosti celého tímu.
Svoj pohľad majú aj samotní zamestnanci. Choroba zostáva legitímnym dôvodom na pracovné voľno, no mnohí ľudia zároveň vnímajú, že absencia ovplyvní ich príjem aj atmosféru v kolektíve. Napätie rastie najmä tam, kde ľudia nechcú „nechať ostatných v problémoch”. Ešte náročnejšia situácia vzniká, keď sa k vlastnej chorobe pridá starostlivosť o člena rodiny alebo o choré dieťa.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
PN spôsobí firmám aj iné výdavky ako tie finančné
Podľa riaditeľky pre Public Affairs spoločnosti Edenred Lívii Bachratej rodičia malých detí často balansujú medzi prácou a rodinou viac, než si firmy uvedomujú. Aj preto rastie význam benefitov, ktoré pomáhajú zvládať podobné situácie, napríklad dodatočných dní voľna na starostlivosť o blízkych. Takéto riešenia môžu znížiť tlak na zamestnanca aj na zamestnávateľa.
Priama náhrada mzdy pritom tvorí len časť celkových výdavkov. Skutočný dosah PN je širší. Firma musí presúvať úlohy, predlžovať termíny, rátať s nadčasmi a zvládať únavu ľudí, ktorí preberajú cudziu agendu. Z dlhodobého pohľadu to môže viesť k ďalším ochoreniam, vyhoreniu alebo odchodom skúsených pracovníkov. Problém narastá aj vtedy, keď sa človek vráti do práce priskoro. Nedoliečený zamestnanec môže z práce vypadnúť znova a firma rieši ten istý problém opakovane.
Aj preto sa čoraz viac hovorí o prevencii ako o rozumnom manažérskom rozhodnutí. Starostlivosť o zdravie ľudí už nie je iba otázkou firemného imidžu. Stáva sa súčasťou plánovania výkonu a stability. Firmy, ktoré podporujú regeneráciu, oddych a otvorenú komunikáciu o zdraví, zvládajú výpadky lepšie. Pomáha aj pružnejší režim práce, možnosť home office pri miernejších ťažkostiach alebo podpora preventívnych prehliadok.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj flexibilné benefity. Každý zamestnanec rieši inú potrebu. Niekto potrebuje príspevok na lieky, iný na rehabilitáciu, psychologickú pomoc, šport alebo kvalitnejšie jedlo. Práve preto získavajú na význame riešenia, ktoré nechávajú výber na človeku. Firmy tak podporujú individuálnu zodpovednosť a zároveň posilňujú lojalitu zamestnancov.

Životné poistenie Slováci prehliadajú: Jedna chyba môže položiť rodinný rozpočet
Pravidlá, ktoré platia od 2026
PN-ky v roku 2026 prinášajú výraznú zmenu pre zamestnancov aj firmy. Od 1. januára začala platiť novela zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje vyplácanie dávok počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Najväčšia zmena sa dotýka prvých dní PN.
Ako sme už spomenulu vyššie, zamestnávateľ po novom uhradí náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní PN. Doteraz to bolo desať dní. Až od 15. dňa začne nemocenské vyplácať Sociálna poisťovňa. Práve krátkodobé PN tak budú po novom viac zaťažovať firmy, píše portál Mzdové centrum.
Novela zároveň posilňuje kontrolu práceneschopnosti. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne získali širšie právomoci. Majú priamy elektronický prístup k systému ePN a môžu žiadať doplňujúce lekárske správy. V odôvodnených prípadoch budú môcť navrhnúť aj ukončenie PN.
Zmena sa dotýka aj administratívy. Zamestnávateľ musí uvádzať číslo účtu zamestnanca priamo v Registračnom liste fyzickej osoby. Sociálna poisťovňa tak získa údaje skôr a dávky môže posielať rýchlejšie.
Reforma je súčasťou konsolidačného balíka. Štát ňou chce znížiť výdavky na krátkodobé PN a sprísniť dohľad nad nemocenskými dávkami. V roku 2024 evidovala Sociálna poisťovňa vyše 1,3 milióna PN, pričom takmer 60 percent trvalo menej ako desať dní.





























