- Trinásty dôchodok stojí štát stámilióny eur.
- Dôchodcovia však nie sú najohrozenejšou skupinou Slovákov.
- Mnohé rodiny čelia chudobe až päťkrát častejšie než seniori.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) preto upozorňuje na paradox pri plošnom vyplácaní trinástych dôchodkov:
V spoločnosti žijú oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu. A z toho domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer 5-krát vyššiu príjmovú chudobu ako penzisti.
Adresný dôchodok verzus plošná pomoc
Kým pôvodne bol trinásty dôchodok nastavený adresne – najchudobnejší dôchodcovia dostávali 300 eur, ale tí s najvyšším príjmom len 50 eur – súčasný systém poskytuje všetkým rovnakú sumu.
Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) zaviedlo 13. dôchodok ako plnohodnotnú dávku s odôvodnením, že išlo o predvolebný sľub.
Súčasne však došlo k redukcii rodičovského dôchodku a zníženiu daňového bonusu na deti.
Na deti do 15 rokov je od januára maximálna výška daňového bonusu 100 eur (oproti predchádzajúcim 140 eurám). Pri starších deťoch je to už len 50 eur. Na deti nad 18 rokov si rodičia nemôžu uplatniť bonus vôbec, čo ďalej prehlbuje zraniteľnosť rodín s deťmi.
Odborníci sa zhodujú, že účinnejším riešením by bola adresná pomoc zameraná na skutočne ohrozené skupiny. Tá by nielen lepšie cielila na tých, ktorí pomoc potrebujú, ale zároveň by šetrila verejné financie.
Vzhľadom na štatistické údaje by prioritou mala byť pomoc neúplným rodinám, mnohodetným rodinám a osamelým dôchodcom – skupinám, ktoré sú chudobou ohrozené najviac, no paradoxne nie sú v centre pozornosti mnohých sociálnych opatrení.
