- Vyšibané peniaze môžu byť prvou lekciou finančnej gramotnosti.
- Deti by mali časť peňazí minúť a časť odložiť.
- Finančné návyky sa budujú doma v bežných situáciách.
Peniaze, ktoré deti dostanú na Veľkú noc, nemusia skončiť len v obchode so sladkosťami alebo pri rýchlom nákupe hračky. Práve vyšibané eurá môžu byť pre dieťa prvým reálnym kontaktom s tým, čo znamená rozhodovať o vlastných peniazoch. Odborníci hovoria, že rodičia by túto chvíľu mali využiť rozumne. Aj malá suma totiž dokáže dieťa naučiť viac, než sa na prvý pohľad zdá, uvádzajú experti z Partners Group.
Veľkonočný pondelok má pre mnohé rodiny stále silný tradíčný rozmer. Chlapci chodia šibať, domov si nesú výslužku a často aj prvé vlastné eurá. Práve v tom sa skrýva cenný moment. Dieťa získa niečo, čo vníma ako svoj „zárobok”, a prirodzene sa začne pýtať, čo s tým urobí. Ak rodičia tento okamih neodbijú rýchlou odpoveďou typu „kúp si, čo chceš”, môžu z neho spraviť prvú praktickú lekciu finančnej gramotnosti.
Odborník na osobné financie zo spoločnosti PARTNERS Rudolf Oršula pripomína, že nezáleží na tom, či si dieťa prinesie päť, desať alebo dvadsať eur. Dôležité je, aby pochopilo hodnotu peňazí a naučilo sa s nimi narábať. Podľa neho vyšibané peniaze ponúkajú prirodzený priestor vysvetliť, že peniaze netreba minúť naraz a bez rozmýšľania. Dieťa si tak od začiatku vytvára zdravší vzťah k tomu, čo si dopraje hneď a čo si radšej nechá na neskôr.
Malá suma môže naučiť veľkú vec
Pri deťoch sa podľa odborníkov osvedčuje jednoduchý prístup. Časť peňazí môžu minúť pre radosť a zvyšok si odložiť. Takéto rozdelenie je zrozumiteľné aj pre menšie deti a zároveň ich nenúti do pocitu, že peniaze slúžia len na šetrenie. Naopak, ukazuje im rovnováhu medzi okamžitou odmenou a budúcim cieľom. Rudolf Oršula vysvetľuje, že práve týmto spôsobom sa buduje zdravý základ, na ktorom neskôr stojí zodpovednejšie rozhodovanie.
Vyšibané peniaze môžu skončiť v prasiatku, v obálke alebo na detskom účte. Miesto nie je to najdôležitejšie. Podstatný je zvyk, ktorý si dieťa osvojí. Ak si dnes odloží pár eur z Veľkej noci, zajtra ľahšie pochopí, prečo má zmysel šetriť si na bicykel, mobil alebo inú väčšiu vec. Práve z takýchto malých krokov vznikajú návyky, ktoré neskôr ovplyvnia aj správanie v dospelosti.
Finančná gramotnosť sa pritom nezačína v škole, ale doma. Deti najlepšie rozumejú peniazom vtedy, keď ich zažijú v bežných situáciách. Pomáha pravidelné vreckové, rozhovory o tom, na čo peniaze minuli, aj vysvetľovanie rozdielu medzi tým, čo chcú, a tým, čo naozaj potrebujú. Rovnako dôležité je neprikryť každé zlé rozhodnutie ďalšími peniazmi navyše. Aj vlastná chyba vie byť podľa odborníkov užitočná skúsenosť.
Tejto chybe sa dá jednoducho vyhnúť. Zdroj: shutterstock.com/Halfpoint
Ako sú na tom peniaze Slovákov a investovanie?
Investičná gramotnosť Slovákov sa zhoršuje a podľa najnovších výsledkov sa dostala na najslabšiu úroveň od začiatku merania. Aktuálny Index investičnej gramotnosti klesol zo 100 bodov, ktoré odborníci uvádzali v roku 2022, na 92,4 bodu. Oproti minulému roku tak stratil 2,7 bodu. Dáta priniesol prieskum, ktorý pre investičnú platformu Portu pripravila agentúra Ipsos.
Nejde pritom o problém jednej vekovej skupiny. Horšie výsledky ukázali všetky generácie. Najlepšie si v teste viedli ľudia vo veku od 54 do 65 rokov. Najslabšie dopadli mladí od 18 do 26 rokov. Práve pri nich sa podľa analytika Portu Mareka Malinu ukazuje vážny problém. Mnohí si nevedia poradiť ani s praktickými úlohami, ktoré stoja na jednoduchých matematických princípoch zo základnej školy. Ťažkosti im robia najmä percentá, ktoré potrebujú nielen pri investovaní, ale aj pri pochopení úverov či bežného zhodnocovania peňazí.
Veľmi ostrý rozdiel vidno aj pri vzdelaní. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním dosiahli 114,8 bodu, kým respondenti so základným vzdelaním len 60,4 bodu. Rozdiel tak presiahol 54 bodov. Dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michal Mešťan upozorňuje, že už žiaci základných škôl by mali získať vedomosti a zručnosti, ktoré využijú v bežnom živote. Dnes však podľa neho mnohí nerozumejú ani tomu, že po poklese úspor o tretinu a následnom raste o tretinu stále nemajú rovnakú sumu ako na začiatku. Ešte horšie vychádza pochopenie zloženého úročenia.
Prieskum ukázal aj rozdiel medzi mužmi a ženami. Muži dosiahli 105,4 bodu, ženy 80 bodov. Výsledky súvisia aj s praxou. Muži častejšie investujú a častejšie riešia financie sami. Ženy zasa častejšie hovoria o nedostatku peňazí, obave zo straty a slabších informáciách o investovaní. Analytička Eva Sadovská pripomína, že prax často nahrádza to, čo človek nezíska v škole.
