- Slovenskí podnikatelia venujú byrokracii 272 hodín ročne.
- V Estónsku trvá administratíva len 100 hodín, v Rakúsku maximálne 140 hodín.
- Založenie priemyselnej prevádzky vyžaduje 46 hodín administratívnych úkonov.
Slovensko sa podľa najnovšieho Byrokratického indexu 2024 umiestnilo na vrchole rebríčka krajín s najvyššou administratívnou záťažou.
Výskum Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) ukázal, že drobní a strední podnikatelia na Slovensku venujú byrokracii priemerne 272 hodín ročne – to predstavuje viac ako 34 pracovných dní, teda celý mesiac práce. Upozornil na to portál FinReport.sk.
V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami vyzerá situácia ešte horšie. Zatiaľ čo slovenský podnikateľ trávi vypĺňaním formulárov a dodržiavaním administratívnych povinností 272 hodín ročne, v Estónsku to nedosahuje ani 100 hodín. Naše susedné Rakúsko sa drží na úrovni 120 – 140 hodín, pričom tamojšia vláda neustále znižuje počet povinností pomocou digitalizácie.
Z analýzy vyplýva, že väčšina krajín v Európe už dávno prišla na to, že byrokracia spôsobuje spomaľovanie ekonomického rastu. Ukázalo sa, že napríklad v pobaltských krajinách sa používajú prepojené systémy, vďaka ktorým veľká časť hlásení prebieha automaticky bez zásahu podnikateľa.
V prípade Slovenska to však neplatí, krajina v týchto trendoch výrazne zaostáva.
Založenie firmy? Vyhraďte si týždeň voľna
Znepokojujúce sú najmä údaje o zakladaní podnikov.
Pri otvorení bežnej priemyselnej prevádzky potrebujú podnikatelia na Slovensku 46 hodín na splnenie všetkých administratívnych požiadaviek, čo nás radí na predposledné miesto spomedzi sledovaných krajín.
O niečo horšie vyzerá situácia v prípade cestovného ruchu. Pokiaľ by ste si chceli založiť menší hotel, budete potrebovať až 75 hodín byrokracie.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Významnou časťou byrokratickej záťaže je najmä správa zamestnancov, pričom ide konkrétne o mzdy, dane, odvody, dodržiavanie Zákonníka práce a rôzne hlásenia. Mimo toho sa problém týka aj firemných daní, povinných certifikácií či odpadového hospodárstva.
Nestabilné zákony a zložité dane
Slovenských podnikateľov trápia taktiež neustále zmeny v legislatíve. Hoci existuje pravidlo o účinnosti nových zákonov od 1. januára alebo 1. júla, zákonodarcovia ho často ignorujú. Výnimky z tohto pravidla spôsobujú chaos a firmy míňajú zbytočné peniaze na prispôsobovanie sa novým predpisom.
Daňová agenda predstavuje pre podnikateľov nočnú moru. Svetová banka uvádza, že slovenské firmy venujú daňovým povinnostiam až 240 hodín ročne. Nadmerne vysoké sociálne odvody zároveň oslabujú pozíciu našich firiem v medzinárodnej konkurencii.
Okrem toho analýza poukazuje aj na to, že so znížením byrokracie mal pomôcť nástroj slovensko.sk. Malo dôjsť k vzniku jednotného kontaktného miesta pre podnikateľov, avšak ani to sa nepodarilo. Aj v tomto prípade totiž realita zaostáva za plánmi.
Odborníci najväčšie problémy definujú v prípade zamestnaneckých hlásení, sociálneho poistenia alebo environmentálnych povinností.
Čo sa dá robiť?
Predstavitelia podnikateľských organizácií neúnavne kritizujú prebujnenú byrokraciu. AZZZ SR aj RÚZ opakovane zdôrazňujú, že prílišné administratívne zaťaženie ničí konkurencieschopnosť Slovenska.
Okrem toho, že je potrebné systematicky znižovať administratívnu záťaž, experti poukazujú aj na dôkladnú analýzu vplyvov, ktoré môžu mať nové zákony na podnikateľov. Taktiež odporúčajú zánik existujúcich povinností v prípade zavádzania nových. Dôvodom je zastavenie nárastu celkovej záťaže.
