Nemocenské poistenie sa mení: Nízkopríjmové SZČO môžu ušetriť na odvodoch

Nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby sa môže od júla 2026 zmeniť. Skupina poslancov Národnej rady SR predložila návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorá mieri najmä na nízkopríjmových živnostníkov. Cieľ je jasný. Štát chce zmierniť odvodové zaťaženie ľudí, ktorí podnikajú, no ich príjmy zostávajú veľmi nízke alebo nulové.

Navrhovaná úprava reaguje na pravidlá, ktoré začali platiť od 1. januára 2026. Tie nastavili vznik povinného poistenia inak než v minulosti. Po novom sa už nebral do úvahy dosiahnutý príjem, ale samotné oprávnenie na podnikanie a čas, ktorý uplynul od jeho vzniku.

Predkladatelia teraz navrhujú návrat k príjmovému testu. Ten má rozhodovať o tom, či samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, alebo nie. Ak príjem SZČO za rozhodujúce obdobie neprekročí zákonnú hranicu, povinné poistenie jej nevznikne. Rovnaké pravidlo sa má uplatniť aj pri zániku poistenia.

Kľúčovú úlohu bude hrať hranica príjmu vo výške 10,5-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Pri posudzovaní príjmu za rok 2025 ide o sumu 2 876,90 eura. Ak živnostník túto sumu nepresiahne, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie mu nevznikne. To isté bude platiť aj pre osobu, ktorá nemusela podať daňové priznanie preto, že nedosiahla zákonom určený zdaniteľný príjem.

Nemocenské poistenie a ekonomické nezmysly

Zmena tak cieli na ľudí, ktorí síce formálne podnikajú, no ich činnosť im neprináša dostatočný zárobok. Doterajšie nastavenie od januára 2026 podľa predkladateľov dopadalo aj na tých, ktorí podnikanie len udržiavali pri živote, prípadne ho vykonávali v obmedzenom rozsahu. Po zaplatení odvodov sa ich činnosť často stávala ekonomicky nezmyselnou.

Novela zároveň presne určuje, kedy sa príjem bude posudzovať. Rozhodujúci zostane 1. júl, prípadne 1. október, ak má SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak príjem hranicu presiahne, povinné poistenie vznikne od týchto dátumov. Ak ju nepresiahne, poistenie zanikne k 30. júnu alebo 30. septembru. Práve tieto termíny budú rozhodovať o tom, či živnostník začne platiť odvody, alebo mu táto povinnosť odpadne.

Návrh myslí aj na situácie, keď podnikateľ podá dodatočné daňové priznanie alebo správca dane neskôr upraví jeho príjem vo vyrubovacom konaní. V takom prípade sa zmena poistenia neprejaví spätne bez hraníc. Nový stav sa premietne od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, keď podnikateľ podal dodatočné priznanie alebo keď daňový úrad vydal rozhodnutie.

Dôležité je aj to, že novela neruší všetky prvky reformy účinnej od januára 2026. Zachováva napríklad pravidlo, podľa ktorého povinné poistenie vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, keď osoba získala oprávnenie na podnikanie. Rovnako ostáva v hre aj pravidlo 60 mesiacov. To znamená, že ak od zániku posledného oprávnenia na podnikanie uplynulo viac ako päť rokov, človek sa bude posudzovať ako nová SZČO a získa päťmesačné „odvodové prázdniny”. Ak však podnikanie obnoví skôr, povinné poistenie mu môže vzniknúť okamžite podľa platných pravidiel.

Čo ešte navrhujú poslanci?

Novela obsahuje aj prechodné ustanovenia k 1. júlu 2026. Tie riešia, čo sa stane s osobami, ktoré už podnikajú, no k 30. júnu 2026 ešte nemajú povinné poistenie. Ak ich príjem za rok 2025 prekročí zákonnú hranicu, poistenie im vznikne od 1. júla 2026. Pri odloženej lehote na daňové priznanie sa tento moment posunie na 1. október 2026.

Predkladatelia otvorene hovoria aj o dopadoch. Návrh podľa nich prinesie negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, no zároveň pozitívny dosah na podnikateľské prostredie a sociálnu situáciu časti SZČO. Inými slovami, štát ráta s tým, že vyberie menej na odvodoch, no menším podnikateľom ponechá viac peňazí.