- Slovensko sa dostalo do kritickej finančnej situácie.
- Verejný dlh krajiny prekročil všetky bezpečné hranice.
- Bez razantných opatrení hrozí vážne ohrozenie udržateľnosti slovenského hospodárstva.
Čo toto zadlženie znamená pre Slovensko?
Aj napriek nižšiemu deficitu výsledné zadlženie prekonalo rozpočtový plán o 1 percentuálny bod. Hlavným dôvodom bolo slabšie čerpanie hotovostnej rezervy štátu, než predpokladal rozpočet.
Miera zadlženia o viac ako 6 percentuálnych bodov presahuje úroveň najvyššieho, 5. sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré bolo pre rok 2024 stanovené na úrovni 53 % HDP. Limit najvyššieho sankčného pásma sa každoročne znižuje o 1 percentuálny bod, pričom konečná cieľová úroveň je 50 % HDP.
Táto situácia kladie pred vládu vážnu výzvu. Bez prijatia účinných opatrení na konsolidáciu verejných financií bude udržateľnosť slovenského hospodárstva vážne ohrozená.
Existujú aj pozitívne správy?
Pozitívom je, že čisté príjmy z rozpočtu EÚ sa udržali nad dlhodobým priemerom. Príjmy očistené o platby do rozpočtu EÚ (tzv. čistá finančná pozícia Slovenska) dosiahli 1,9 % HDP. K tomuto priaznivému vývoju prispel rozbeh projektov Plánu obnovy a dobiehanie platieb z ukončeného programového obdobia.
Naopak, znepokojujúce je, že čerpanie fondov na regionálny rozvoj z nového rámca na roky 2021 – 2027 zostáva na nízkej úrovni. Z celkovej alokácie 13 miliárd eur sa k záveru januára 2025 vyčerpali iba 3 %, čo je výrazne menej než 10 %, ktoré sa podarilo čerpať v predchádzajúcom programovom období v porovnateľnom čase.
Slovensko tak stojí pred naliehavou úlohou – stabilizovať verejné financie a efektívnejšie využívať dostupné európske zdroje.
