- Švajčiarsko je najdrahšou krajinou v Európe, ceny sú o 85 % vyššie než v EÚ.
- Luxembursko je najdrahšou krajinou v EÚ, ceny sú o 51 % vyššie než priemer.
- Bulharsko a Rumunsko sú najlacnejšie krajiny v EÚ, ceny sú na 57 % priemeru EÚ.
Cena života v Európe sa môže výrazne líšiť, pričom existujú zreteľné cenové rozdiely aj medzi susediacimi krajinami. Na pochopenie týchto rozdielov ekonomisti využívajú indexy cenovej úrovne, ktoré merajú, aké drahé alebo lacné sú tovary a služby v jednotlivých krajinách na základe parity kúpnej sily (PPP).
Tieto indexy pomáhajú ukázať, ktoré krajiny sú drahšie alebo lacnejšie pre spotrebiteľov, bez ohľadu na úroveň príjmov.
Index cenovej úrovne nad 100 znamená, že krajina je drahšia ako priemerná úroveň EÚ, zatiaľ čo hodnota pod 100 naznačuje, že krajina je lacnejšia. Tieto indexy zahŕňajú viac ako 2 000 spotrebiteľských tovarov a služieb, vrátane potravín, oblečenia, zdravotnej starostlivosti a ubytovania, a sú nevyhnutné na získanie jasnejšieho pohľadu na každodenné výdavky pre obyvateľov a návštevníkov.
Podľa najnovších údajov Eurostatu je Švajčiarsko najdrahšou krajinou v Európe. V roku 2024 sa úroveň cien v krajine pohybovala na 184 % priemeru EÚ. To znamená, že život v Švajčiarsku stojí takmer o 85 % viac ako priemerná úroveň v EÚ. Vysoké ceny v Švajčiarsku možno pripísať kombinácii faktorov, ako sú vysoké príjmy, silná mena (švajčiarsky frank) a rozvinutá ekonomika.
Keď porovnáme Švajčiarsko s Tureckom, ktoré je najlacnejšou krajinou v Európe, Švajčiarsko je o 3,9-krát drahšie. Turecko má ceny na 47 % priemeru EÚ. To znamená, že každodenné tovary a služby sú o 53 % lacnejšie ako priemerné ceny v EÚ.
Luxembursko: Najdrahšia krajina v EÚ
V rámci Európskej únie je Luxembursko najdrahšou krajinou. Ceny v krajine sú o 51 % vyššie než priemerná úroveň EÚ. Napriek svojej malej veľkosti prispieva k vysokým nákladom na život v Luxembursku prosperujúca ekonomika, vysoké mzdy a daňové stimuly.
Luxembursko je približne 2,7-krát drahšie ako Bulharsko a Rumunsko, ktoré patria medzi najlacnejšie krajiny EÚ.
Iné krajiny v Západnej a Severnej Európe, ako Dánsko (143 % priemeru EÚ) a Írsko (141 %), nasledujú Luxembursko, čo znamená, že sú výrazne drahšie ako ich južní a východní susedia.
Najlacnejšie krajiny EÚ: Bulharsko a Rumunsko
Na opačnom konci spektra sa nachádzajú Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú najlacnejšími krajinami v Európskej únii, s cenami na úrovni iba 57 % priemeru EÚ. To znamená, že základné tovary a služby, od potravín po dopravu, sú v týchto krajinách oveľa dostupnejšie v porovnaní s bohatšími členmi EÚ.
Napríklad, zatiaľ čo šálka kávy v Kodani môže stáť okolo 4 €, v Sofii (Bulharsko) si ju môžete kúpiť za iba 1 €. Tento rozdiel je výsledkom nižších miezd, nižších nákladov na pracovnú silu a lacnejšej výroby východoeurópskych krajín v porovnaní s vysokopríjmovými západoeurópskymi krajinami.
Západná a Severná Európa vs. Východná Európa
Geografické rozdelenie cenových úrovní v Európe sleduje jasný vzorec. Západoeurópske a severoeurópske krajiny, vrátane Nórska, Islandu, Fínska a Švédska, majú tendenciu mať vysoké cenové úrovne. Tieto regióny sa vyznačujú silnými ekonomikami, vysokými mzdami a kvalitnou infraštruktúrou, ktoré zvyšujú náklady na život.
Naopak, stredoeurópske a východoeurópske krajiny, ako Poľsko, Maďarsko a Pobaltské štáty (Lotyšsko, Litva, Estónsko), majú všeobecne nižšie cenové úrovne. Dôvodom sú nižšie náklady na prácu a lacnejšie tovary a služby. Tieto regióny priťahujú investície a ponúkajú nižšie náklady na život. To ocenia najmä tí, ktorí hľadajú cenovo dostupné možnosti.
Krajiny mimo EÚ, ako Turecko, Srbsko a Albánsko, naďalej ponúkajú niektoré z najlacnejších životných nákladov, predovšetkým kvôli nižším mzdám a nižším daniam na spotrebiteľské tovary.
Faktory prispievajúce k cenovým rozdielom
Rozdiely v životných nákladoch naprieč Európou možno vysvetliť niekoľkými faktormi. Podľa Filippa Pallottiho, ekonóma na University College London, krajiny s najvyššími nákladmi na život bývajú najproduktívnejšie. Produktivita v obchodovateľných sektoroch, ako je výroba a technológie, zvyšuje mzdy. To vedie k vyšším cenám vo všetkých sektoroch, vrátane tých, ktoré nie sú obchodovateľné, ako je kaderníctvo, pohostinstvo a nehnuteľnosti.
Napríklad, Luxembursko má priemernú hodinovú mzdu okolo 55 €, zatiaľ čo v Bulharsku je to iba 11 €. Tento rozdiel v mzdách vedie k výraznej rozdielnosti v cene spotrebiteľských tovarov.
Okrem miezd ovplyvňuje ceny aj intenzita kapitálu, prijímanie technológie, ľudský kapitál a zahraničné investície, ako aj faktory ako DPH a nepriame dane, náklady na regulácie, mestská hustota, doprava a valutové hodnoty.
