Mzdy v Únii stúpli o 5,2 %. Kto si polepšil najviac?

  • Priemerná mzda v EÚ dosiahla v roku 2024 hodnotu 39 800 eur.
  • Luxembursko má najvyššiu priemernú ročnú mzdu v celej Únii.
  • Slovensko zostáva pod priemernou úrovňou európskych miezd.
Ekonomika Mzdy v Únii stúpli o 5,2 %
Mzdy v Únii stúpli o 5,2 %. Zdroj: shutterstock.com/esfera
Fumbi PCtxb

Priemerný európsky zamestnanec si v roku 2024 polepšil viac než v predchádzajúcich rokoch. Eurostat uvádza, že priemerná ročná mzda pri plnom úväzku v Únii dosiahla 39 800 eur, čo znamená nárast o 5,2 % oproti roku 2023. Ide o tempo, ktoré prekonáva infláciu vo viacerých členských štátoch a zároveň potvrdzuje, že európsky trh práce si udržal dynamiku napriek ekonomickým výkyvom.

Najnovšie údaje zároveň ukazujú, že napriek rastu pokračujú výrazné regionálne rozdiely. Krajiny západnej a severnej Európy sa držia na špici, zatiaľ čo štáty strednej a východnej Európy zaostávajú.

Luxembursko vedie s veľkým náskokom

Rebríčku dominuje Luxembursko, kde priemerný zamestnanec zarobí 83 000 eur ročne. Tým si Luxemburčania udržiavajú obrovský náskok pred zvyškom Únie. Na druhom mieste skončilo Dánsko s 71 600 eurami, nasledované Írskom, kde mzda dosiahla 61 100 eur.

Tieto krajiny dlhodobo profitujú z vysokého životného štandardu, silnej ekonomiky a zamerania na odvetvia, ktoré generujú nadpriemerné príjmy – finančný sektor, moderné technológie či farmaceutický priemysel.

Najnižšie platy majú Bulhari a Gréci

Na opačnom konci rebríčka ostáva Bulharsko s priemernou ročnou mzdou približne 17-tisíc eur. Grécko sa nachádza len o niečo vyššie a zostáva jedným z najmenej odmeňovaných trhov Únie. Pod priemerom EÚ sú všetky krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.

Slovensko: výrazný posun, no stále pod priemerom

Pozrite si naše video z YouTube kanála YouTube Kryptomagazin SK

Slovensko sa podľa grafu radí do spodnej tretiny krajín EÚ. Priemerná mzda sa síce zvýšila, no stále nedosahuje úroveň susedného Rakúska či Nemecka. Slovenský zamestnanec zarobí ročne menej než polovicu luxemburského priemerua  približne o tretinu menej než priemer EÚ.

Dôvodom sú odvetvová štruktúra ekonomiky, nižšia produktivita a rozdiely v mzdových politikách naprieč štátmi. Rast miezd však potvrdzuje, že región postupne dobieha vyspelé krajiny, hoci pomalším tempom, než by zamestnanci potrebovali.

98 %

Nechajte peniaze pracovať za vás.

Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 75 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Platové rozdiely sú výrazné aj v rámci celej Únie

Údaje Eurostatu ukazujú, že rozdiel medzi najvyššou a najnižšou priemernou mzdou dosahuje až takmer päťnásobok. Tento rozdiel komplikuje jednotnú politiku trhu práce a zároveň ovplyvňuje migráciu pracovníkov, najmä z juhu a východu Európy na západ.

Prehľad rozdielov zachytáva nasledujúca tabuľka:

Priemerné ročné mzdy 2024 – vybrané krajiny

Krajina Priemerná mzda (€/rok)
Luxembursko 83 000
Dánsko 71 600
Írsko 61 100
Nemecko ~58 000
Francúzsko ~45 000
Slovinsko ~37 000
Slovensko ~23 000
Grécko ~19 000
Bulharsko ~17 000

Rok 2024 potvrdil pokračujúci rast platov

Eurostat hodnotí vývoj pozitívne. Mzdy rástli v každom členskom štáte, aj keď výrazne rozdielnym tempom. Priemerný rast o 5,2 % potvrdzuje, že európsky trh práce ostáva silný, aj keď viaceré ekonomiky bojujú s infláciou, poklesom spotreby a oslabenou priemyselnou produkciou.

V nasledujúcich rokoch bude podľa analytikov rozhodujúce, či sa rast miezd udrží a či sa regionálne rozdiely budú ďalej zmenšovať. Pre krajiny ako Slovensko bude dôležitá najmä produktivita práce, investície a postupný posun k odvetviam s vyššou pridanou hodnotou.

txbKvakomat mobil
Autor:
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.