- Podvodníci útočia na Slovákov všetkými dostupnými prostriedkami.
- Ministerstvo vnútra upozorňuje na nebezpečné praktiky.
- Ak si nedáte pozor na podozrivé správy alebo QR kódy, môžete prísť o desiatky tisíc eur.
Deepfake a podvody pri hľadaní zamestnania
S rastúcim využívaním umelej inteligencie sa objavuje aj nový typ podvodu, ktorý ohrozuje nielen slovenské firmy. Podvodníci využívajú deepfake technológie na falšovanie identít pri uchádzaní sa o prácu.
V posledných mesiacoch sa objavuje nový typ podvodu, ktorý ohrozuje firmy po celom svete. Zneužívanie AI technológií a deepfake nástrojov na falšovanie identít uchádzačov o prácu sa stáva čoraz bežnejšie,” upozorňuje ministerstvo.
Jeden z najznámejších prípadov sa týka kandidáta, ktorého bezpečnostná firma Pindrop Security nazvala „Ivan X”. Tento podvodník použil deepfake software na vytvorenie falošnej tváre a hlasu, aby sa dostal do výberového konania na pozíciu senior inžiniera. Jeho výrazy tváre a slová počas videohovoru boli podozrivé, pretože neboli zosúladené.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že deepfake technológie umožňujú podvodníkom vytvoriť tak presvedčivú falošnú identitu, že sa môžu infiltrovať do firmy bez povšimnutia. Experti varujú, že do roku 2028 bude až 25 % uchádzačov o prácu falošných.

Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Gmail a phishingové útoky
Gmail, ktorý používa veľká časť populácie, sa stal terčom častých phishingových útokov. Hoci Google zavádza end-to-end šifrovanie (E2EE), Gmail stále nie je úplne bezpečný nástroj na posielanie citlivých informácií.
Útočníci využívajú vašu dôveru v e-mailoch, ktoré zdanlivo prichádzajú „od šéfa”, „z banky” alebo „od kolegu”, aby vás presvedčili:
- kliknúť na falošný odkaz a prihlásiť sa na podvodnú stránku,
- stiahnuť prílohu s vírusom,
- poslať peniaze „dodávateľovi”, ktorý je v skutočnosti podvodník,
- prezradiť prihlasovacie údaje, heslá alebo firemné dokumenty.
Podvodníci cielia najmä na firmy cez tzv. Business Email Compromise (BEC) a to tak, že predstierajú, že sú konatelia, účtovníci alebo obchodní partneri… A často im to vyjde. Takto už prišli firmy o desiatky tisíc eur – len preto, že niekto klikol na nesprávny email,” uvádza ministerstvo.