- Slováci patria medzi významných konzumentov kávy.
- K celkovému nárastu cien prispievajú aj zvýšené náklady na výrobu a prepravu.
- Odborníci odporúčajú spotrebiteľom, aby sa na túto situáciu pripravili.
Káva, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou rannej rutiny mnohých Slovákov, sa budúci rok výrazne predraží. Odborníci predpovedajú nárast cien v rozmedzí 10 až 30 percent, čo predstavuje významný zásah do peňaženiek spotrebiteľov. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.
„Situácia na globálnom trhu s kávou je momentálne veľmi napätá,” upozorňuje analytik finančných trhov spoločnosti XTB Marek Nemky. Podľa jeho slov za dramatickým nárastom cien stojí hneď niekoľko závažných faktorov.
Najväčším problémom sú nepriaznivé klimatické podmienky v hlavných producentských krajinách. Brazília a Vietnam, ktoré patria medzi najvýznamnejších svetových producentov kávy, v súčasnosti čelia extrémnym suchám. Tie významne ovplyvňujú úrodu a následne aj dostupnosť kávy na svetovom trhu.
Situáciu komplikujú aj nové legislatívne nariadenia Európskej únie v boji proti odlesňovaniu. Farmári musia do konca tohto roka preukázať, že ich kávovníkové plantáže sa nenachádzajú na územiach, kde dochádza ku klčovaniu lesov.
Tento krok síce podporuje environmentálnu udržateľnosť, ale zároveň zvyšuje náklady producentov.
Slováci pritom patria medzi významných konzumentov kávy. Štatistický úrad SR uvádza, že v roku 2023 každý obyvateľ krajiny skonzumoval v priemere 3,3 kilogramu kávy. „Pri štandardnej dávke 7 až 9 gramov mletej kávy na prípravu espressa to znamená, že priemerný Slovák vypije minimálne jednu šálku kávy denne,” vysvetľujú štatistici.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Mali by ste si urobiť kávové zásoby?
K celkovému nárastu cien prispievajú aj zvýšené náklady na výrobu a prepravu. Globálne logistické problémy a rastúce ceny energií sa premietajú do konečnej ceny produktu. Nemky zároveň upozorňuje na nedostatočnú úroveň zásob, čo vytvára dodatočný tlak na ceny.
Očakávané zdraženie kávy prichádza v čase, keď spotrebitelia už čelia zvýšeným cenám mnohých základných potravín a nápojov. Tento trend môže významne ovplyvniť nákupné správanie spotrebiteľov a prinútiť ich hľadať alternatívy alebo obmedzovať spotrebu ich obľúbeného nápoja.
Odborníci odporúčajú spotrebiteľom, aby sa na túto situáciu pripravili. Jednou z možností je predzásobenie sa kávou ešte pred očakávaným nárastom cien, keďže káva má pri správnom skladovaní relatívne dlhú trvanlivosť. Zároveň však upozorňujú, že takéto správanie by mohlo viesť k ďalšiemu tlaku na ceny v dôsledku zvýšeného dopytu.
Káva Slovákom chutí
Spotreba kávy na Slovensku prešla v posledných desaťročiach výrazným vývojom. Kým v roku 1990 Slováci skonzumovali len 1,4 kilogramu kávy na osobu, v roku 2014 dosiahla spotreba historické maximum 3,6 kilogramu na obyvateľa.
Po štvorročnom poklese pod hranicu 3 kilogramov zaznamenali milovníci kávy minulý rok opäť nárast spotreby.
Medzinárodná organizácia pre kávu (ICO) uvádza, že svetová spotreba v období od októbra 2022 do septembra 2023 presiahla 173 miliónov vriec, pričom každé vrece obsahuje 60 kilogramov kávy. Svetová produkcia v tom istom období dosiahla 168,2 milióna vriec s dominanciou odrody Arabica (56 %) nad odrodou Robusta (44 %).
Na slovenskom trhu sa ceny kávy v priebehu roka 2023 výrazne menili. Pražená zrnková káva zdražela od januára do augusta na priemernú cenu 5,63 eura za 250-gramové balenie, čo predstavuje nárast o 40 centov oproti predchádzajúcemu roku. Mletá káva v rovnakom balení zaznamenala len minimálny pokles na 3,20 eura, zatiaľ čo cena instantnej kávy zostala stabilná na úrovni 3,6 eura za 100 gramov, píše SME.
Zahraničný obchod s kávou na Slovensku zaznamenal v minulom roku pokles. Dovoz kávy dosiahol 40,7 tisíca ton v hodnote 254,2 milióna eur, čo predstavuje medziročný pokles o takmer 18 percent. Hlavnými dodávateľmi boli Nemecko, Česko, Poľsko, Taliansko a Brazília.
Export zo Slovenska klesol o 16 percent na 24-tisíc ton v hodnote takmer 152 miliónov eur, pričom najviac slovenskej kávy smerovalo do Maďarska, Rakúska, Poľska, Česka a Rumunska.
