- Medián čistého majetku vzrástol na 125 400 eur.
- Reálny medián majetku stúpol medzi rokmi 2021–2023 len o 4 %.
- Domácnosti bez nehnuteľnosti klesli nominálne o 13 %.
Majetok Slovákov sa medzi rokmi 2021 a 2023 posunul nahor, no nie pre všetkých rovnako. Analytici VÚB, ktorí vychádzajú z prieskumu Národnej banky Slovenska o finančnej situácii domácností (HFCS), upozorňujú, že rast majetku ťahali najmä nehnuteľnosti.
Najviac z neho vyťažili domácnosti, ktoré vlastnia byt alebo dom a zároveň splácajú hypotéku. Inflácia im totiž pomohla „zjesť” časť reálnej hodnoty dlhu, čo zlepšilo ich čistý majetok.
Slovenské domácnosti zaznamenali zdanlivo silný posun v nominálnych číslach. Medián čistého majetku vzrástol z 97-tisíc eur v roku 2021 na 125 400 eur v roku 2023, teda približne o 29 percent. Keď však do výpočtu vstúpi vysoká inflácia rokov 2022 a 2023, obraz sa výrazne zmení. Reálny medián čistého majetku sa podľa údajov zvýšil len o štyri percentá. Zároveň sa mierne prehĺbila aj majetková nerovnosť. Gini index sa posunul z 0,45 na 0,47.
Kľúčové vysvetlenie ponúka štruktúra bohatstva. Na Slovensku dominujú byty a domy a ceny bývania výrazne ovplyvňujú celkové čísla.
Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky, pripomína, že rast mediánu majetku poháňali ceny nehnuteľností a splácanie hypoték. Zároveň upozorňuje, že vyššia hodnota majetku automaticky neznamená aj vyššiu finančnú odolnosť.
Na tento problém upozorňuje aj NBS. Domácnosť môže pôsobiť „majetne”, lebo vlastní byt, no bez likvidnej rezervy zostáva zraniteľná aj pri menšom výpadku príjmu alebo pri nečakanej oprave. Práve preto dáta ukazujú rozdiel medzi skupinami. Po očistení o infláciu čistý majetok rástol najmä domácnostiam s hypotekárnym úverom, zatiaľ čo vlastníkom bývania bez úveru mierne klesol približne o jedno percento.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Majetok Slovákov bez nehnuteľnosti
Najtvrdšie dopadla inflácia na domácnosti bez nehnuteľnosti. Ich mediánové čisté bohatstvo kleslo reálne až o 30 percent a nominálne o 13 percent. Analytici to spájajú najmä s inflačným šokom, ktorý mnohých prinútil siahať na úspory, aby si udržali dovtedajšiu úroveň spotreby.
Aj pri týchto výsledkoch však prieskum priniesol aj priaznivejší signál. Podiel domácností, ktoré žijú „od výplaty k výplate”, sa dlhodobo znižuje. V roku 2023 tvorili približne 26 percent, kým v roku 2014 ich bolo ešte 37 až 38 percent. Ekonómovia týmto pojmom označujú domácnosti, ktoré majú likvidný finančný majetok, napríklad vklady, nižší než polovica mesačného príjmu.
Neznamená to automaticky chudobu. Mnohé z týchto domácností vlastnia bývanie, no pri bežnom výdavkovom šoku sa dostanú pod tlak. Skupina, ktorá žije „z ruky do úst” a nemá takmer žiadny majetok ani v likvidnej, ani v nelikvidnej forme, tvorí asi tri percentá.
Výsledky zároveň poukazujú na generačný rozdiel. Mladšie domácnosti sú zraniteľnejšie, kým staršie skupiny vykázali silnejší rast majetku. Reálne nárasty presiahli desať percent najmä u domácností vo veku 45 až 54 rokov a u skupiny 65+.
Mladšie domácnosti sú zraniteľnejšie. Zdroj: shutterstock.com/Miljan Zivkovic
Pomalý posun v oblasti investovania
Výrazný vplyv realitného trhu vidno aj na úveroch. Podiel domácností s hypotekárnym dlhom vzrástol zo štvrtiny v roku 2021 na takmer 30 percent v roku 2023. Slovenské bohatstvo tak zostáva úzko naviazané na bývanie.
V investovaní sa Slovensko posúva len pomaly. Viac ako 90 percent domácností drží vklady, kým podielové fondy, akcie či dlhopisy využíva stále len menšia časť ľudí. Účasť v podielových fondoch sa síce takmer zdvojnásobila zo štyroch na takmer osem percent, no prieskum naznačuje, že rast prišiel najmä od domácností, ktoré investujú menšie sumy.
Zlepšila sa aj finančná gramotnosť. Podiel ľudí s vysokou úrovňou znalostí vzrástol z 13 na 16 percent, no stále ostáva nízky v medzinárodnom porovnaní.
Štefan Hronec z VÚB banky v tejto súvislosti pripomína, že rastúci záujem ľudí o správu financií má veľký význam pre budúcnosť. Keď Vám raz prestane chodiť aktívny príjem zo zamestnania či podnikania, samotná štátna podpora podľa neho nemusí stačiť. Aj preto analytici označujú investovanie za nevyužitý potenciál, ktorý môže doplniť majetok postavený takmer výlučne na nehnuteľnostiach.
