- Lekárne navštevuje pätina ľudí viackrát mesačne.
- Riešia dochádzanie len pre 4 % respondentov.
- Sklamali otváracími hodinami takmer štvrtinu ľudí.
Lekárne tvoria pre mnohých ľudí najdostupnejší bod kontaktu so zdravotníctvom. Práve preto sa ich dostupnosť stáva dôležitou témou v čase, keď ambulancie nestíhajú a získanie termínu k lekárovi už nie je samozrejmosť. INESS predstavil novú publikáciu „Lekáreň za rohom? Prieskum dostupnosti lekárenských služieb”, ktorá nadväzuje na staršiu analýzu o liekoch a maloobchode.
Autori spojili širšiu debatu o posune kompetencií v zdravotníctve s dátami z prieskumu agentúry Focus. Pýtali sa ľudí na frekvenciu návštev, skúsenosť s dostupnosťou a na to, či by ste privítali nákup vybraných liekov bez receptu aj mimo lekárenskej siete.
Prieskum prebehol od 10. do 17. septembra 2025 na vzorke 1 086 respondentov. Otázky mierili na šesť oblastí: termíny u lekára, návštevy lekární, dostupnosť v mieste bývania alebo práce, situácie so zatvorenými lekárňami, využitie doplnkových služieb a názor na predaj vybraných voľnopredajných liekov mimo lekárne. Výsledok pôsobí jasne: Lekárne v priestore fungujú, no ľudia narážajú na „dostupnosť v čase”. Zároveň rastie tlak na systém, lebo veľká časť populácie bojuje s termínmi u lekára.
Lekárne ľudia navštevujú pravidelne, často aj bez receptu
Lekárne nepredstavujú len miesto, kam idete po predpis od lekára. Prieskum ukázal, že ľudia do nich chodia pravidelne a v rôznej intenzite. Pätina respondentov navštívila lekáreň viackrát do mesiaca. Približne tretina uviedla návštevu raz mesačne. Ďalších 41 % prišlo do lekárne len niekoľkokrát za rok. Len malá časť opýtaných povedala, že počas uplynulého roka do lekárne nešla vôbec.
Frekvencia návštev podľa autorov rastie najmä s vekom a so vzdelaním. Príjem v tomto smere nehrá rozhodujúcu rolu. Rozdiel medzi malými obcami a veľkými mestami existuje, no nevytvára dramatickú priepasť. Aj v menších obciach chodí do lekárne raz alebo viackrát mesačne veľká časť ľudí. V Bratislave a Košiciach sa tento podiel posúva vyššie.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Máte ich zväčša blízko, dochádzanie rieši len malé percento ľudí
Lekárne na Slovensku ľudia vo veľkej miere vnímajú ako dostupné. Dve tretiny opýtaných povedali, že v okolí bývania alebo práce majú viacero ľahko dostupných lekární. Skutočný problém s dochádzaním priznali len 4 % respondentov. Prieskum však zachytil zaujímavé výnimky. Najviac sa na dochádzanie sťažovali najmladší dospelí vo veku 18 až 24 rokov. V tejto skupine uviedlo problém 11 % opýtaných. Môže to súvisieť s nižšou mobilitou alebo s tým, že časť mladých nemá auto.
Vyšší podiel problémov sa objavil aj u ľudí mimo ekonomickej aktivity. Do tejto kategórie nepatria dôchodcovia, skôr študenti, nezamestnaní alebo rodičia na rodičovskej dovolenke. Vyššiu mieru problémov ukázala aj najnižšia príjmová skupina a tiež obce pod 1 000 obyvateľov. Aj tam však ide o menšinu, nie o hlavný trend.
Loading ...Lekárne narážajú na problém v čase: otváracie hodiny sklamali štvrtinu ľudí
Lekárne vám môžu stáť „za rohom”, no keď ich nájdete zatvorené, blízkosť vám nepomôže. Prieskum ukázal, že takmer štvrtina respondentov mala za posledných 12 mesiacov problém s otváracími dobami. Opísali situáciu, keď akútne potrebovali liek alebo iný produkt, no v dostupnom okolí nenašli otvorenú prevádzku.
Najčastejšie uvádzali opakovaný problém obyvatelia Bratislavy a Košíc. Až 10 % z nich označilo odpoveď „stalo sa mi to viackrát”. Mierne vyššie hodnoty ukázali aj Trenčiansky kraj a obce do 1 000 obyvateľov. Prieskum tak posúva do popredia otázku, či Slovensko potrebuje lepšie nastavené pohotovostné služby lekární alebo širšiu dostupnosť vybraných produktov aj mimo klasickej lekárenskej siete.
Ponúkajú aj vyšetrenia, no využíva ich menšina
Lekárne na Slovensku postupne rozširujú služby aj o jednoduché vyšetrenia, napríklad meranie tlaku, cukru alebo CRP. Prieskum však ukazuje, že tieto služby zatiaľ nevyužíva väčšina. Občas ich využilo 12 % opýtaných a pravidelne len 2 %. Najnižšia príjmová kategória však uviedla až 16 % kombinovanú mieru využitia, keď sa spočítajú odpovede „občas” a „pravidelne”. V niektorých lekárňach sa za vyšetrenie platí, napríklad Dr. Max na svojom webe uvádza, že so zákazníckou kartičkou je vyšetrenie o niečo lacnejšie.
Zaujímavejšie pôsobia regionálne rozdiely. Prieskum naznačil výraznejšie využívanie v časti západných krajov a slabšie hodnoty v časti stredného a východného Slovenska. Aj to môže vysvetliť rozdielna ponuka služieb alebo odlišná informovanosť. Jasný signál prichádza aj z frekvencie návštev. Ľudia, ktorí chodia do lekárne viackrát mesačne, využívajú doplnkové služby častejšie.
V lekárni môžete absolvovať rôzne vyšetrenia. Zdroj: shutterstock.com/Dmytro Zinkevych
Ľudia bojujú s termínmi u lekára
Prieskum zároveň ukázal, že dostupnosť lekárskej starostlivosti sa zhoršuje. Približne tri štvrtiny respondentov uviedli, že počas posledných 12 mesiacov potrebovali termín u lekára. Z nich vyše desatina termín vôbec nezískala. Ďalších 43 %síce termín získalo, no s problémami. Bez komplikácií to zvládla len približne tretina. Najčastejšie termín nezískali ľudia vo veku 35 až 54 rokov a ľudia s vyšším vzdelaním.
Tu sa otvára priestor, o ktorom autori publikácie hovoria dlhodobo: posilniť úlohu lekární. Lekárne ľudia navštevujú často a vnímajú ich ako dostupné. Ak farmaceuti získajú jasnejšie kompetencie a systém nastaví komunikáciu s ambulanciami, lekárne môžu pomôcť pri jednoduchších situáciách a znížiť tlak na termíny.
Silnú podporu získala aj myšlienka, aby ste si vybrané lieky bez receptu kúpili aj mimo lekárne. Až dve tretiny respondentov by takúto možnosť privítali a odpovede ostali podobné naprieč politickým spektrom. Prieskum tým naznačuje, že ľudia nehľadajú konflikt, ale praktické riešenie. Lekárne tak stoja v centre debaty o tom, ako spraviť zdravotníctvo dostupnejšie, rýchlejšie a viac prispôsobené bežnému životu.
