Zvýšenie nepriamych daní škodí ekonomike menej, ako keby stúpli priame dane. Vláda by sa však mala pri ozdravení verejných financií viac zamerať na úspory a výsledný balík opatrení by tak mal byť mixom na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu. Zhodli sa na tom ekonomickí analytici oslovení TASR v reakcii na návrhy konsolidačných opatrení, ktoré tento týždeň zverejnila dočasná vláda odborníkov. Z týchto opatrení si má vybrať nová vláda, ktorá vznikne po nedávnych parlamentných voľbách.
Zvyšovanie nepriamych daní škodí spotrebe domácností prostredníctvom vyšších cien, do ktorých sa tieto dane premietajú, no ekonomike by mali celkovo škodiť menej ako priame dane z príjmov ľudí či firiem, konštatoval analytik VÚB Michal Lehuta. „Zároveň s postupným odznievaním inflačného šoku na Slovensku začínajú znovu rásť reálne mzdy, čo tiež predstavuje akýsi vankúš pre možné negatívne dopady vyšších nepriamych daní,” pripomenul.
Vyššie zdanenie tovarov a činností spojených s negatívnymi externalitami má výhodu, že okrem demotivačného efektu majú potenciál kompenzovať dopad týchto externalít na zvyšok spoločnosti. „Zvyšuje tak akúsi ”zásluhovosť” či férovosť zdanenia. Napríklad človek s veľkou spotrebou cukru zaplatí na daniach o čosi viac, aby mal štát zároveň viac prostriedkov na liečbu ochorení spojených so zlou životosprávou,” priblížil Lehuta.
Vyššie dane oberú Slovákov o majetok a príjmy
Aj keď je fanúšikom väčšiny opatrení na výdavkovej strane, opatrenia na príjmovej strane analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu nepríjemne zaskočili. „Nielen preto, že majú vyššiu váhu ako úspory, ale aj preto, že daňová politika znamená rozhodnutie, komu zoberiete časť jeho majetku, mzdy, či úspor. Násilné odobratie príjmov, či majetku je z princípu nespravodlivé,” argumentoval.
Nejde pritom o peniaze na financovanie hmotnej núdze, súdnictva, polície, či pomoci ľudí so zdravotným postihnutím. „Bavíme sa o štáte, ktorý už dnes berie z ekonomiky 35 % a zvyšovať dane chce kvôli neefektívnym výdavkom, ako je plošná podpora cien energií, plošné rozdávanie prídavkov na deti domácnostiam, ktoré to nepotrebujú,” vysvetlil.
Veľmi pravdepodobne tak podľa neho príde vláda, ktorá si z predstavených opatrení nevyberie úsporné „lego kocky”. „Naopak, tie daňové kocky bude presadzovať s argumentom, že sú to návrhy odborníkov. Nakoniec tak získame vyššie dane, ktoré budú slúžiť na financovanie zlých výdavkov,” predpokladá Ďurana.
Pri konsolidácii verejných financií je z hľadiska negatívneho vplyvu na ekonomiku, a teda aj na príjmy ľudí, lepšie sústrediť sa na škrtenie výdavkov na chod štátu a zvyšovanie adresnosti sociálnej politiky, zdôraznil Lehuta. „Druhé menované prirodzene negatívne dopadne na lepšie zarábajúcich a bude mať teda podobný efekt ako zvýšenie progresivity zdaňovania,” doplnil.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš je presvedčený, že pri konsolidácii bude potrebné prijímať opatrenia na oboch stranách rozpočtu. „Ponúkané možnosti pre konsolidáciu poskytujú komplexný set nástrojov na oboch stranách štátneho rozpočtu, teda na príjmovej aj výdavkovej strane. Konečná skladba jednotlivých oparení bude závisieť od konkrétnych cieľov a priorít budúcej vlády,” avizoval.
Zverejnený zoznam považuje za prepracovaný, s detailnými odhadmi vplyvu jednotlivých opatrení v čase. Poukazuje podľa neho na veľkosť problému, ktorý treba akútne riešiť a zároveň ponúka riešenia, ako na to. „Nová vláda by mala prijať taký mix úsporných a príjmových opatrení, ktorý vytvorí podmienky pre znovu naštartovanie ekonomického rastu, vrátane štrukturálnych reforiem a podpory súkromného sektora,” dodal.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Prečítajte si aj: Dôchodcovia sa búria proti opatreniam, ktoré navrhla vláda
