- Ako autokratické režimy zneužívajú kryptomeny a blockchain.
- Reálne prípady z krajín ako Severná Kórea, Venezuela či Rusko.
- Etická dilema: Je blockchain naozaj nástroj slobody, alebo aj útlaku?
Kryptomeny ako nástroj sledovania a kontroly
Možno paradoxne, práve vlastnosti ako pseudonymita a decentralizácia nemusia vždy znamenať slobodu. V Číne síce kryptomeny ako Bitcoin nie sú legálne na domáce transakcie, no režim aktívne vyvíja digitálny jüan – štátnu digitálnu menu postavenú na technológii blockchain. Hoci nejde o decentralizovanú kryptomenu v pravom zmysle, používa sa podobná infraštruktúra na sledovanie každého pohybu peňazí občanov.
Čína vyvíja čínsky juan v digitálnej forme. Zdroj: shutterstock.com/Ivan Marc
V kombinácii so systémom sociálnych kreditov a kamerovým dohľadom umožňuje digitálny jüan štátu priamo blokovať výdavky alebo prideľovať peniaze len na určité tovary, čo je nová úroveň finančnej totality. Podobné nástroje testuje aj Irán, kde režim podporuje domácu ťažbu kryptomien, ale zároveň zakazuje neštátne peňaženky a burzy, čím si zabezpečuje plnú kontrolu nad digitálnym trhom.
Tieto príklady ukazujú, že kryptomeny môžu fungovať aj ako nástroj represie, pokiaľ ich režim dostatočne prispôsobí svojim pravidlám. V týchto prípadoch decentralizácia nie je slobodou, ale len zdaním nezávislosti, pretože štát si buď vytvára vlastnú štátnu kryptomenu, alebo používa technológie na vlastné účely.
