- Sociálne poistenie na Slovensku potrebuje zásadnú reformu, nie jednorazové riešenia.
- Odborári nekritizujú trinásty dôchodok, ale spôsob jeho financovania.
- Politici pristupujú k zdrojom Sociálnej poisťovne ako k voľne dostupným financiám.
Konfederácia odborových zväzov upozorňuje na znepokojivý fakt, že napriek starnutiu slovenskej populácie a rastúcim nárokom na dôchodkový systém stále nemáme presné informácie o skutočných nákladoch na vyplácanie penzií. Vedenie KOZ SR nastolilo otázku, či na financovanie dôchodkov skutočne postačuje vyčlenených 26 percent z vymeriavacích základov, alebo je reálna suma podstatne vyššia.
Predstavitelia odborového hnutia zároveň reflektujú aj pozitívne aspekty trinástych dôchodkov pre časť seniorskej populácie. Ako vyplýva z vyjadrení prezidentky KOZ SR, dodatočná finančná podpora vo forme trinásteho dôchodku predstavuje pre mnohých dôchodcov významnú pomoc pri úhrade dlhov či uspokojovaní potrieb, ktoré si inak nemôžu dovoliť.
Mesačný príspevok v priemere 50 eur môže pre značnú časť seniorov znamenať citeľné zlepšenie ich finančnej situácie.
Slovenské dôchodky zaostávajú za európskym priemerom
KOZ SR tiež poukazuje na alarmujúci stav životnej úrovne slovenských seniorov, ktorý súvisí s nedostatočnou výškou vyplácaných dôchodkov. Ako vyplýva z údajov Európskej únie za rok 2021, Slovensko vynakladá na dôchodkový systém len 8,5 percenta svojho hrubého domáceho produktu.
Je to výrazne pod európskym priemerom dosahujúcim 12,9 percenta HDP. Tento markantný rozdiel podľa prezidentky KOZ SR jasne naznačuje, prečo slovenskí dôchodcovia čelia finančným ťažkostiam.
Vedenie odborovej konfederácie identifikovalo ako ďalší závažný problém dlhodobú tendenciu znižovať cenu práce na slovenskom trhu. Nízke mzdové ohodnotenie pracujúcich sa následne premieta do nižších odvodov do systému sociálneho poistenia. Odborári taktiež upozorňujú na výrazný nepomer medzi priemernou a strednou (mediánovou) hodnotou dôchodkov, ktorý odráža podobnú disproporciu existujúcu v oblasti miezd.
Znepokojujúcim faktom zostáva, že prevažná väčšina občanov Slovenska pri zabezpečovaní svojej budúcnosti v dôchodkovom veku spolieha výhradne na základný systém pozostávajúci z priebežného financovania a druhého piliera. Podľa odborových predstaviteľov je však práve doplnkový systém kľúčovým faktorom určujúcim kvalitu života v seniorskom veku. Nedostatočná podpora tohto systému zo strany štátu sa prejavuje v nízkej miere zapojenia občanov a minimálnych hodnotách ich osobných dôchodkových účtov.
