- Slovensko musí do konca roka 2025 upraviť ústavný zákon o RRZ.
- Nová smernica posilní nezávislosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
- Vláda bude musieť reagovať na stanoviská RRZ alebo vysvetliť ich ignorovanie.
Smernica určuje minimálne úlohy, ktoré musia nezávislé fiškálne inštitúcie v krajinách EÚ vykonávať. Jednou z nich je pravidelné, objektívne a komplexné hodnotenie makroekonomických a rozpočtových prognóz, ktoré štáty používajú pri plánovaní rozpočtov.
Rada momentálne pôsobí ako jeden z deviatich členov Výboru pre makroekonomické prognózy a jeden z ôsmich členov Výboru pre daňové prognózy, ktoré posudzujú prognózy ministerstva financií. Keďže RRZ nevytvára vlastné prognózy pre rozpočtový proces, ale má v tejto oblasti odborné znalosti, mohla by prevziať úlohu hodnotenia prognóz.
Ďalšou úlohou je vypracovanie, posudzovanie alebo schvaľovanie ročných a viacročných makroekonomických prognóz. Súčasný systém, kde RRZ ako člen výborov posudzuje prognózy ministerstva financií, spĺňa požiadavku smernice. Členstvo RRZ vo výboroch však vyplýva len zo štatútu výboru. Slovensko by preto malo zakotviť členstvo RRZ v prognostických výboroch priamo v ústavnom zákone.
Smernica tiež vyžaduje, aby nezávislé fiškálne inštitúcie sledovali dodržiavanie národných fiškálnych pravidiel. RRZ už teraz monitoruje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti, vrátane tzv. dlhovej brzdy a limitu verejných výdavkov. V tejto oblasti Slovensko nemusí meniť legislatívu.
Smernica umožňuje členským štátom požiadať nezávislú fiškálnu inštitúciu o posúdenie, či hospodárenie verejnej správy zodpovedá trajektórii čistých výdavkov, ktorú stanovila Rada EÚ. Toto ustanovenie už Slovensko zapracovalo do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v roku 2024. Podľa tohto zákona RRZ posudzuje súlad rozpočtového hospodárenia s trajektóriou čistých výdavkov a plnenie limitu verejných výdavkov. Prvé takéto hodnotenie RRZ zverejní v roku 2025.
Smernica tiež zavádza povinnosť hodnotiť konzistentnosť, súdržnosť a účinnosť národného fiškálneho rámca. RRZ už hodnotí plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Tieto činnosti však nepredstavujú komplexné hodnotenie celého fiškálneho systému Slovenska. Ak by Slovensko doplnilo túto úlohu do legislatívy, Rada by mohla pravidelne, napríklad raz za štyri roky, komplexne hodnotiť slovenský fiškálny rámec.
Dodržuj alebo vysvetľuj
Smernica vyžaduje aj úpravu zákonov tak, aby zabezpečili pravidelnú účasť RRZ na rokovaniach parlamentu. Podľa ústavného zákona Rada predkladá správu o plnení pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti parlamentu. Predseda RRZ túto správu osobne uvádza na rokovaní parlamentu. Slovensko by mohlo zvážiť, či by Rada nemala povinne vystupovať aj pri prerokovaní zákona o štátnom rozpočte vo výbore pre financie a rozpočet.
Smernica zavádza aj princíp „dodržuj alebo vysvetľuj” pre vlády v súvislosti so stanoviskami nezávislých fiškálnych inštitúcií. Ministerstvo financií momentálne musí reagovať na stanovisko RRZ len pri hodnotení významnej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa.
Slovensko preto musí upraviť zákony tak, aby vláda musela dodržiavať princíp „dodržuj alebo vysvetľuj” pri všetkých úlohách nezávislých fiškálnych inštitúcií, ktoré stanovuje smernica.
Vzhľadom na novú smernicu a potrebu jej zapracovania do slovenských zákonov do konca roka 2025 by Slovensko malo zmeniť národný rozpočtový rámec novelizáciou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto zmeny posilnia nezávislosť RRZ a zabezpečia jej efektívnu činnosť podľa európskych štandardov.
