- Slovensko musí do konca roka 2025 upraviť ústavný zákon o RRZ.
- Nová smernica posilní nezávislosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
- Vláda bude musieť reagovať na stanoviská RRZ alebo vysvetliť ich ignorovanie.
Európska únia v apríli 2024 schválila rozsiahlu reformu fiškálnych pravidiel, čo výrazne ovplyvní aj fungovanie nezávislých fiškálnych inštitúcií v členských krajinách. Slovensko preto potrebuje zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý upravuje činnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Tieto úpravy by mali zvýšiť nezávislosť tejto inštitúcie a rozšíriť jej právomoci podľa európskych požiadaviek.
Slovensko založilo Radu pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2012 ako nezávislý orgán, ktorý sleduje a hodnotí hospodárenie štátu. RRZ má v porovnaní s podobnými inštitúciami v iných krajinách dobré meno a dlhšiu históriu, preto Slovensko nemusí meniť legislatívu tak výrazne ako niektoré iné členské štáty.
Nová Smernica Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov vyžaduje, aby každá krajina mala nezávislú fiškálnu inštitúciu a stanovuje minimálne podmienky pre jej nezávislosť a úlohy. Všetky členské štáty musia túto smernicu zapracovať do svojich zákonov najneskôr do 31. decembra 2025.
„Nezávislé fiškálne inštitúcie zlepšujú transparentnosť rozpočtového procesu a kvalitu prognóz, ktoré štáty používajú pri plánovaní rozpočtov,” vysvetľuje Európska komisia. Každá krajina EÚ už má aspoň jednu takúto inštitúciu, okrem Poľska, ktoré ju práve vytvára.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Ako posilniť nezávislosť RRZ
Smernica vyžaduje, aby členov nezávislej fiškálnej inštitúcie menovali transparentne na základe ich odborných skúseností a schopností. Ústavný zákon síce určuje, že Rada má troch členov a popisuje spôsob ich schvaľovania v parlamente, ale neurčuje, ako majú politici navrhovať kandidátov.
Od roku 2020 Ministerstvo financií SR organizuje verejné výberové konanie na funkciu predsedu Rady. Kandidátov vypočúva komisia, v ktorej sedia aj členovia parlamentného výboru pre financie a rozpočet. Podľa smernice by Slovensko malo zakotviť povinnosť transparentného verejného výberu kandidátov na členov Rady priamo v ústavnom zákone.
Ďalším dôležitým prvkom nezávislosti je, aby fiškálna inštitúcia neprijímala pokyny od vlády alebo iných subjektov. Ústavný zákon síce označuje Radu za nezávislý orgán, ale nevysvetľuje, čo táto nezávislosť presne znamená. Pre porovnanie, zákon o Národnej banke Slovenska, ktorý má nižšiu právnu silu, podrobnejšie definuje nezávislosť NBS. Úprava ústavného zákona by jasnejšie vymedzila nezávislosť Rady.
Smernica tiež zdôrazňuje potrebu stabilného a transparentného financovania nezávislých fiškálnych inštitúcií. Rada dostáva peniaze z rozpočtu Národnej banky Slovenska, pričom ministerstvo financií tieto výdavky NBS na požiadanie vráti. Pre nezávislosť Rady je kľúčové, že o svojom rozpočte rokuje priamo s NBS. Slovensko musí zabezpečiť, aby RRZ mala od NBS predvídateľné financovanie na niekoľko rokov dopredu.
Problém predstavuje aj prístup k informáciám, ktoré Rada potrebuje pre svoju prácu. Ústavný zákon dáva Rade právo žiadať súčinnosť od všetkých verejných inštitúcií pri poskytovaní údajov. Prax však ukázala, že niektoré inštitúcie považovali toto ustanovenie za nedostatočné a neposkytli plnú súčinnosť. Slovensko preto musí zmeniť ústavný zákon tak, aby Rada získala lepší prístup k údajom potrebným pre svoju činnosť.
Smernica tiež požaduje, aby nezávislé fiškálne inštitúcie pravidelne hodnotili externí odborníci. Ústavný zákon takúto povinnosť neobsahuje, napriek tomu RRZ z vlastnej iniciatívy požiadala o hodnotenie Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2019. Ďalšie externé hodnotenie Rada plánuje v roku 2026. Slovensko musí upraviť ústavný zákon tak, aby zahŕňal pravidelné externé hodnotenie.
