- Slovensko míňa viac, než si môže dovoliť.
- Konsolidácia verejných financií sa rozpadá a dlh ďalej rastie.
- Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred vážnymi rizikami.
Konsolidácia nefunguje. Slovensko sa ocitá na pokraji finančnej katastrofy. Najnovšia správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaľuje alarmujúcu realitu – vláda systematicky porušuje vlastné zákony a krajina sa rúti priamo do dlhovej pasce.
Konsolidácia zlyhala už pri štarte
„Hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2024 dosiahnutý,” uvádza správa RRZ. Hoci sa situácia na chvíľu zlepšila vďaka konsolidačným opatreniam, aktuálny vývoj ukazuje opätovné zhoršenie udržateľnosti.
Čísla hovoria jasnou rečou. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 4,1 % HDP, čo krajinu radí do pásma stredného rizika. Ešte horšie je, že sa situácia zhoršuje – v roku 2025 došlo k dodatočnému zhoršeniu o 0,5 % HDP, čím sa Slovensko dostáva nebezpečne blízko k pásmu vysokého rizika.
Vláda ignoruje vlastné zákony
Najšokujúcejším zistením je otvorené porušovanie ústavného zákona. Vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženie dlhu, čím porušila svoje povinnosti pri aktivovaní dlhovej brzdy.
Vládou pripravený dokument má síce nadpis „Opatrenia na zníženie dlhu”, ale neobsahuje požadované opatrenia”, píše sa v správe RRZ.
Ešte horšie je, že rozpočet na roky 2025 až 2027 počíta s kontinuálnym rastom dlhu až do konca volebného obdobia.
Konsolidácia potrebuje zázrak
Aby vláda splnila svoj vlastný cieľ znížiť deficit do volieb na 3,5 % HDP, potrebovala by opatrenia v hodnote 2,9 miliardy eur. To predstavuje enormných 2 % celého hrubého domáceho produktu.
Problém je však hlbší. Aj keby sa podarilo dosiahnuť tento cieľ, na zastavenie rastu dlhu by to stále nepostačovalo. Na stabilizáciu situácie by boli potrebné deficity maximálne na úrovni 2,5 % HDP – čo je v súčasnosti nereálne.
Slovensko čaká masívna konsolidácia. Zdroj: shutterstock.com/Marian Weyo
Expertný verdikt: Systém nefunguje
Predseda RRZ Ján Tóth je nekompromisný:
Vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú.”
Riešenie vidí v zmodernizovaní ústavného zákona ešte v roku 2025, aby sa zosúladil s európskou smernicou a stal sa skutočne efektívnym nástrojom namiesto formálneho predpisu, ktorý sa dá ľahko obísť.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Záťaž pre budúce generácie
Najväčším problémom sú vysoké rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj budúce náklady starnutia populácie. Ústavný princíp ochrany budúcich generácií zostáva nenaplnený, zatiaľ čo dlh rastie a s ním aj úrokové náklady.
Konsolidácia slovenských verejných financií sa tak ocitá v skutočných troskách – bez radikálnej zmeny prístupu sa krajina rúti priamo do dlhovej pasce s nepredvídateľnými dôsledkami pre všetkých Slovákov.
