- Bez nových opatrení môže deficit do 2028 dosiahnuť 6 % HDP.
- Nové trvalé výdavky znížili efekt konsolidácie na 0,7 % HDP.
- Verejný dlh sa bez dodatočných krokov úplne nestabilizuje.
Konsolidácia a nepriaznivá východisková situácia
Slovensko vstupovalo do súčasného volebného obdobia s už kritickým stavom verejných financií. Dva faktory mimo priamej kontroly vlády situáciu ešte zhoršujú:
-
Výrazný rast obranných výdavkov – podľa metodiky ESA 2010 sa započítavajú v čase dodania techniky. Harmonogram dodávok dohodnutých od roku 2018 spôsobí v roku 2025 skokový nárast o 0,9 % HDP a vysoké úrovne sa udržia aj neskôr.
-
Rast úrokových nákladov – kombinácia vysokých deficitov a rastu úrokových sadzieb od roku 2022 vedie k zvýšeniu úrokových výdavkov o približne 1 % HDP do roku 2028.
Ak by východisková pozícia bola priaznivejšia, deficit v roku 2028 by mohol byť nižší o 1,9 % HDP, teda o 2,9 miliardy eur.
RRZ vo svojej aktuálnej prognóze očakáva, že hospodársky rast bude v rokoch 2025 až 2027 len 1,4 až 1,7 %. To je menej než pôvodne predpokladané približne 3 % v roku 2025 a okolo 2 % v ďalších rokoch.
Za spomalením stoja predovšetkým externé faktory, ako obchodná vojna s USA, ale aj domáce vplyvy. Konsolidačné opatrenia, ktoré sa z veľkej časti opierali o zvýšenie daní, krátkodobo znižujú ekonomickú aktivitu. Slabší rast zároveň znižuje príjmy štátu a zhoršuje saldo rozpočtu.
Konsolidácia zasiahla peňaženky. Zdroj: shutterstock.com/Stramp
Ciele vlády a potreba ďalších opatrení
Vláda si stanovila cieľ znížiť deficit na 4,1 % HDP v roku 2026, 3,5 % HDP v roku 2027 a 2,8 % HDP v roku 2028. RRZ odhaduje, že na dosiahnutie týchto cieľov musí štát prijať dodatočné opatrenia v hodnote 3,2 % HDP (4,7 miliardy eur) do roku 2028.
Výrazná časť konsolidácie by mala prísť už do konca aktuálneho volebného obdobia – 2 % HDP (2,9 miliardy eur) – a zvyšok v roku 2028.
Aj keby sa tieto ciele podarilo naplniť, verejný dlh by sa úplne nestabilizoval. Na jeho zastavenie by bolo potrebné v roku 2029 ešte ďalších 0,4 % HDP, teda 600 miliónov eur, a znížiť deficit na 2,5 % HDP.
Konsolidácia – čo by pomohlo?
Analýza RRZ ukazuje, že ak by vláda neprijímala nové výdavkové opatrenia a súčasne by konsolidačné balíky tvorili len trvalé opatrenia bez úľav a výnimiek, deficity by už v roku 2027 mohli klesnúť na 3,3 % HDP a dlh by bol o takmer 10 percentuálnych bodov nižší.
Aby bola konsolidácia úspešná, odborníci radia:
-
Zastaviť prijímanie nových výdavkov bez krytia úsporami.
-
Premietnuť všetky konsolidačné opatrenia do trvalého zníženia deficitu.
-
Zamerať sa na opatrenia, ktoré nebrzdia hospodársky rast.
