- Daňové príjmy zaostali za plánom o 1,8 miliardy eur.
- DPH vykázala takmer miliardový výpadok oproti rozpočtovým očakávaniam.
- USA dosiahli 86-tisíc dolárov HDP na obyvateľa.
Kompas500 od Klubu 500 sa v prvom vydaní roka 2026 rozhodol ísť priamo po číslach. Autori aj tentoraz začínajú „grafom týždňa,” no siahli po tabuľke, lebo práve tá najjasnejšie ukazuje, ako sa štátna konsolidácia môže dostať do problémov už na štarte.
Štát si na rok 2025 nastavil príjmové očakávania, ktoré sa zatiaľ nenapĺňajú. A to je podstatné. Pri verejných financiách totiž nerozhoduje iba to, či vyberiete viac než vlani. Rozhoduje najmä to, či vyberiete toľko, koľko si naplánujete.
Kompas500 upozorňuje na jeden kontrast, ktorý sa ľahko prehliadne. Daňové príjmy medziročne vzrástli o 2,3 miliardy eur, no v porovnaní s rozpočtovým plánom na rok 2025 štát vybral menej. Za plánom zaostáva o 1,8 miliardy eur, teda približne o 8 %.
Analýza to číta ako varovanie, že nastavené opatrenia nepriniesli očakávaný efekt. Ak vláda postaví konsolidáciu na vyšších daniach, no výber nedobehne rozpočet, riziko rastie hneď v úvode roka.
Zaujímavý detail sa ukáže aj pri celkových príjmoch. Tie zaostali oproti plánu „iba” o viac než 366 miliónov eur. Kompas500 vysvetľuje, prečo sa rozdiel nezväčšil. Časť diery vykryli vyššie nedaňové príjmy, napríklad dividendy, a tiež granty a transfery z EÚ.
Text však pripomína, že takýto „vankúš” nevyrieši problém natrvalo. Tieto zdroje často prídu jednorazovo. Štát sa na ne nemôže spoliehať každý rok rovnako. Preto analýza kladie dôraz na výpadok daní, lebo práve ten ukazuje limity príjmovej konsolidácie.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
DPH, firemné dane a transakčná daň: tri slabé miesta príjmovej stratégie
Najvýraznejšie zistenie sa týka DPH. Kompas500 ju opisuje ako jeden z hlavných pilierov príjmovej časti konsolidácie, no práve tu naráža rozpočet na realitu. DPH chýba oproti plánu takmer o 1 miliardu eur. Analýza tento vývoj spája so slabšou spotrebou domácností a s ochladením ekonomiky.
Zároveň naznačuje aj hranice daňovej únosnosti. Ak štát zvýši nepriame dane, no ľudia obmedzia spotrebu a zúži sa daňový základ, vyššie sadzby nemusia priniesť primerane vyšší výnos. Kompas500 to pripomína aj cez logiku Lafferovej krivky: po prekročení určitej úrovne už ďalšie zvyšovanie sadzieb neprinesie to, čo rozpočet sľubuje.
Podobný odkaz nesie aj daň z príjmov právnických osôb. Oproti plánu chýba vyše 414 miliónov eur. Kompas500 tým podčiarkuje, že vyššia sadzba automaticky nevygeneruje vyšší výber.
Ak firmám klesá ziskovosť, brzdia investície alebo rastie tlak na optimalizáciu, štát vyberie menej, než si naplánoval. Daňový základ totiž nerastie tempom očakávaní.
Silnú pozornosť si v texte pýta aj daň z finančných transakcií. Opatrenie dostalo veľký mediálny priestor a politika ho predstavovala ako rýchly zdroj príjmov. Kompas500 však ukazuje, že výsledok nesadol s plánom. Výnos zaostal o 235 miliónov eur, teda až o 41 %. Analýza pripúšťa dve vysvetlenia: štát mohol nadhodnotiť odhad, alebo sa subjekty rýchlo prispôsobili a zmenili platobné správanie.
V oboch prípadoch platí, že ak ani viditeľné opatrenie neprinesie plán, vláda narazí na otázku, kde nájde ďalšie zdroje. A zároveň sa otvorí nepríjemná téma: dokedy má zmysel tlačiť konsolidáciu cez vyššie sadzby, keď výnosy neprichádzajú.
Loading ...Dlhodobá nezamestnanosť klesla, no Slovensko stále prehráva vo V4
Druhá časť Kompas500 sa presúva k trhu práce a pripomína „tichý” problém: dlhodobú nezamestnanosť. Slovensko sa v tomto ukazovateli za dvadsať rokov zlepšilo výrazne. V roku 2004 dosahoval podiel dlhodobo nezamestnaných 11,9 %, kým priemer EÚ tvoril 4,7 %. V roku 2024 kleslo Slovensko približne na 3,5 %.
Kompas500 to označuje za úspech v trende, no hneď pridáva porovnanie, ktoré bolí. Česko a Poľsko sa pohybujú približne na 0,8 %, Maďarsko okolo 1,6 % a priemer EÚ dosahuje asi 1,9 %. Slovensko tak aj po zlepšení ostáva najslabšie v rámci V4.
Analýza zároveň opisuje typický slovenský vzorec: počas kríz a slabšieho rastu sa nezamestnanosť u nás ľahšie „zakorení” v dlhodobej forme. Po rokoch 2009 – 2010 sa pokles prerušil a problém sa držal vysoko až do polovice minulého desaťročia. Skutočný posun prišiel po roku 2015.
Kompas500 však zdôrazňuje, že nižšie čísla neznamenajú koniec. Dlhodobá nezamestnanosť má štrukturálny charakter. Čím dlhšie človek zostane mimo práce, tým rýchlejšie stráca návyky a kvalifikáciu. V čase technologických zmien sa tento odstup zväčšuje ešte rýchlejšie. A regióny s málo pracovnými príležitosťami cítia následky najviac.
USA majú dvojnásobný výkon na hlavu: Európa potrebuje silnejší motor
V tretej časti Kompas500 porovnáva EÚ a USA cez HDP na obyvateľa. Čísla hovoria priamo. V roku 2024 dosiahli Spojené štáty približne 86-tisíc dolárov na obyvateľa, Európska únia približne 43-tisíc dolárov. Rozdiel tak smeruje k dvojnásobku. Kompas500 pripomína aj európske výnimky.
Luxembursko a Írsko presahujú 100-tisíc dolárov na obyvateľa. No priemer EÚ zostáva slabší. Mnohé krajiny sa držia v pásme 20 až 40-tisíc dolárov, preto veľká časť Únie skôr dobieha než udáva tempo. Slovensko sa s približne 26-tisíc dolármi na obyvateľa radí medzi dobiehajúce krajiny.
Analýza pripomína aj americké extrémy. Federálny dištrikt Kolumbia dosahuje vyše 260-tisíc dolárov na obyvateľa, čo ukazuje, ako silno USA dokážu koncentrovať kapitál a špičkové sektory. Kompas500 z toho vyvodzuje praktický dôsledok: vyšší výkon dáva USA viac priestoru investovať do výskumu, obrany, technológií, energetiky či infraštruktúry a lepšie absorbovať krízy.
Európa podľa textu potrebuje riešiť produktivitu, inovácie, fragmentovaný kapitálový trh, schopnosť škálovať firmy a tiež náklady na energiu a podnikanie. Ak tieto témy odsuniete, rozdiel sa zmení na strategickú nevýhodu. A vtedy už nepôjde len o bohatstvo, ale o to, kto nastaví pravidlá.
