Kde najviac rastú platy v porovnaní s daňami? (Porovnanie krajín EÚ)

  • Platy v Taliansku, Estónsku či Česku klesli pre prudký rast daní a odvodov.
  • Mzdy po zdanení rástli najviac v Portugalsku, Spojenom kráľovstve a Turecku.
  • Platy po zdanení ovplyvňuje aj „daňový posun“ spôsobený infláciou a nezmenenými daňovými pásmami.
Novinky Platy naprieč krajinami v Európe
Platy naprieč krajinami v Európe. Zdroj: shutterstock.com/Bilanol
BitmarketsCoinfactory mobil baner

Platy v Európe v roku 2024 vo viacerých krajinách síce nominálne rástli, no po zdanení a zohľadnení inflácie si mnohí zamestnanci reálne pohoršili. Ako informoval magazín Euronews, až sedem krajín EÚ zaznamenalo pokles reálneho príjmu po zdanení oproti roku 2023.

Platy v Európe pod tlakom: Dane rástli rýchlejšie než mzdy

Konkrétne ide o Taliansko, Estónsko, Česko, Francúzsko, Grécko, Belgicko a Španielsko. V týchto štátoch rástli dane a sociálne odvody rýchlejšie než reálne mzdy, čo viedlo k poklesu disponibilného príjmu zamestnancov bez detí. Tento ukazovateľ je dôležitý, pretože zohľadňuje aj infláciu a skutočne ukazuje, koľko peňazí ľuďom zostáva na spotrebu alebo úspory.

V Taliansku napríklad priemerná mzda vzrástla o 3,9 %, no inflácia bola len 1,2 %, čo viedlo k reálnemu rastu 2,7 %. Avšak priemerná daňová sadzba stúpla o 7,5 %, čo tento rast úplne eliminovalo. Podobná situácia nastala v Estónsku a Česku, kde sa priemerné daňové zaťaženie zvýšilo o viac než 4,5 %.

Porovnanie platov po zdanení

Porovnanie platov po zdanení. Zdroj: euronews.com

Kde rástli platy po zdanení najviac?

Na druhej strane, platy po zdanení zaznamenali najvyšší rast v Portugalsku, Spojenom kráľovstve a Turecku. V Portugalsku klesla priemerná daňová sadzba o 8 %, pričom mzdy rástli o 4,7 %. V Británii kleslo daňové zaťaženie o 8,7 %, hoci mzdy stúpli len mierne – o 1,6 %. V Turecku síce daňové sadzby narástli o 3,9 %, no reálne mzdy vzrástli až o 15,5 %, čím sa reálny príjem po zdanení výrazne zvýšil.

Pojem „reálny príjem po zdanení” označuje sumu, ktorú má človek k dispozícii po odpočítaní daní a zohľadnení inflácie. Pokiaľ tento ukazovateľ klesá, znamená to, že klesá aj kúpna sila obyvateľstva. S tým súvisí aj fenomén známy ako „daňový posun”, pri ktorom vyšší nominálny príjem automaticky presúva daňovníka do vyššieho pásma bez skutočného rastu životnej úrovne.

98 %

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 75 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Ako je na tom Slovensko?

Platy na Slovensku v roku 2024 zaznamenali výrazný rast. Nominálne mzdy stúpli o 7,5 %, no ešte pozitívnejší bol reálny rast pred zdanením – až o 4,2 %. Zároveň sa mierne znížila priemerná daňová sadzba o 1,5 percentuálneho bodu.

Výsledkom bol silný nárast reálneho príjmu po zdanení, čo radí Slovensko medzi najlepšie krajiny v Európe z hľadiska rastu kúpnej sily zamestnancov. Slovenskí zamestnanci si tak v roku 2024 reálne polepšili, ukazujú údaje z TradingEconomics.

Rast priemernej mesačnej mzdy na Slovensku

Rast priemernej mesačnej mzdy na Slovensku. Zdroj: tradingeconomics.com

Problémom na Slovensku je, že výdavky domácností na bežné statky a služby sú neprimerane vysoké vzhľadom na priemerné platy. Aj keď príjmy v roku 2024 reálne vzrástli, mnohé domácnosti nepocítili zlepšenie životnej úrovne. Náklady na bývanie, potraviny či energie tvoria príliš veľkú časť rozpočtu. Podiel výdavkov na základné potreby je jeden z najvyšších v EÚ, čo znižuje schopnosť obyvateľov sporiť či investovať a zvyšuje finančnú zraniteľnosť.

Ak sa viac zaujímate o peniaze, odporúčame vám pozrieť sa aj na nasledujúce video:

Coinfactory PC banerKvakomat mobil
Autor:
Marek Jendrál
Marek Jendrál

Vyštudoval financie, bankovníctvo a investovanie. O kryptomeny sa zaujíma od roku 2015. V článkoch sa špecializuje na technickú analýzu a sieťové dáta z blockchainu.