Každý štvrtý senior stále v práci. Dôchodok mu nestačí na život

  • Takmer 25 % slovenských dôchodcov má stále prácu.
  • Len pätina seniorov hovorí, že ich práca baví.
  • Na dôchodok si väčšina Slovákov začína šetriť až po 40-ke.
Ekonomika Každý štvrtý senior stále v práci
Každý štvrtý senior stále v práci. Zdroj: shutterstock.com/PeopleImages, aerogondo2
Fumbi PCBest Wallet mobil

Na Slovensku odchod do dôchodku neznamená koniec práce. Takmer každý štvrtý dôchodca má stále zamestnanie. Nie preto, že by chcel, ale preto, že musí. Podľa dát Eurostatu má prácu popri dôchodku takmer 25 % penzistov, čo je výrazne nad európskym priemerom.

Približne 18 % seniorov pokračuje v práci v rovnakom režime ako pred penziou, ďalších 6 % si našlo nový pracovný rytmus.

Pracujú, lebo musia prežiť

Hlavným dôvodom, prečo Slováci v dôchodkovom veku zostávajú zamestnaní, sú peniaze.tretina z nich tvrdí, že bez práce by nevyžili. Ďalšia tretina hovorí, že im to finančne pomáha. Len pätina dôchodcov priznáva, že ich práca baví.

„Slovensko patrí v tomto smere k najhorším v Európskej únii,” hovorí Marek Malina, analytik investičnej platformy Portu. „Na severe Európy je to úplne inak. V Dánsku či Nórsku si prácu užíva viac ako 60 % dôchodcov, v Česku polovica. Na Slovensku väčšina pracuje len preto, aby si udržala životný štandard.”

Skorý dôchodok, viac síl pracovať ďalej

Slováci odchádzajú do dôchodku v priemere už okolo šesťdesiatky, teda skôr než väčšina Európanov. Muži končia v 60,5 roku, ženy ešte o niečo skôr. V EÚ je priemer o viac ako rok vyšší. Mnohí preto ešte vládzu pracovať.

Pozrite si naše video z YouTube kanála YouTube Kryptomagazin SK

„Veľa ľudí však túto možnosť nevyužije. Chcú si užiť čas, kým majú zdravie a energiu,” dodáva Malina.

Starší prieskum ukázal, že takmer 70 % Slovákov chce skončiť s prácou najneskôr v šesťdesiatke. Pracovať dovtedy, kým im to zdravie dovolí, plánuje len 17 % ľudí. Napriek tomu by len 14 % dokázalo žiť iba z dôchodku. „Ak si človek neodkladá sám, je to nereálne,” hovorí analytik.

Slováci si na penziu sporia až po štyridsiatke. Podľa dát Portu si muži otvárajú dôchodkový účet priemerne v 37 rokoch, ženy až v 40-tke. V skupine do 26 rokov si šetrí len 11 % ľudí.

„Čím skôr začneme, tým menej musíme odkladať mesačne,” upozorňuje Malina. V Česku si ľudia začínajú tvoriť rezervu o niečo skôr, no aj tam chýba finančná disciplína.

98 %

Nechajte peniaze pracovať za vás.

Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 75 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Ako si vytvoriť dôchodkový vankúš

Priemerná čistá mzda na Slovensku je 1 250 eur. Starobný dôchodok dosahuje len niečo vyše 700 eur. Rozdiel 550 eur mesačne môže po odchode z práce spôsobiť finančný šok.

„Na to, aby človek mal rentu 550 eur mesačne počas 15 rokov, potrebuje mať našetrených asi 58-tisíc eur,” vysvetľuje Malina. Ak začne šetriť v 40-ke, musí si odkladať takmer 100 eur mesačne. Kto začne už v 30-ke, dosiahne cieľ s vkladom len 39 eur.

Slováci si zbytočne znižujú dôchodok

Slováci si zbytočne znižujú dôchodok. Zdroj: shutterstock.com/Fizkes/LarysaPol

Prebieha zaujímavá súťaž s Fumbi, kde môžete vyhrať 1 200 eur rozdelených ako 100 eur každý mesiac po celý rok. Jednoduchá účasť cez registráciu, prvý vklad a zadanie kódu KRYPTONAROK – odkaz nájdete tu.

Slovenskí dôchodcovia chcú pokoj, nie ďalšiu prácu

Čísla hovoria jasne. Na Slovensku sa v dôchodku nepracuje pre radosť, ale z núdze. Seniori majú energiu, no často nie peniaze. Odborníci preto opakujú – kto začne sporiť včas, nebude musieť na starobu pracovať, ale rozhodne sa sám, či chce.

txbFumbi mobil baner
Autor:
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.