Inflácia na Slovensku znova udiera: Potraviny zlacneli, no energie vyčistia peňaženky Slovákov

Slovenská inflácia opäť zrýchlila. Podľa Štatistického úradu SR dosiahli spotrebiteľské ceny v apríli 2026 medziročný rast 3,9 % — druhú najvyššiu hodnotu od začiatku roka. Pre peňaženky domácností to znamená jedno: zlacňujúce potraviny síce priniesli úľavu, no účty za bývanie a energie ju opäť zmazali.

Po marcových 3,5 % tak inflácia v priebehu jediného mesiaca pridala takmer pol percentuálneho bodu. Medzimesačne sa ceny tovarov a služieb zvýšili o 0,5 %. Slovensko sa pritom dlhodobo drží na popredných priečkach cenového rastu v eurozóne, kde priemerná medziročná inflácia podľa Eurostatu dosiahla 3,0 %.

Čo sa zmenilo

Ceny boli v apríli vyššie vo všetkých 13 sledovaných odboroch — od najmiernejších 0,7 % pri odevoch a obuvi až po 7,2 % v doprave. Práve doprava sa vyšplhala na najvyššiu úroveň za viac než tri roky, ťahaná predovšetkým rastom cien pohonných hmôt o 15,3 %.

Najväčší vplyv na celkové číslo má však tradične odbor bývanie s energiami, ktorý tvorí najväčšiu položku vo výdavkoch slovenských domácností. Ten medziročne zdražel o 6,3 %. Za týmto údajom sa skrýva najmä prudký nárast regulovaných cien energií: teplo na vykurovanie podražilo o 27,8 % a zemný plyn o 6,7 %. Inými slovami, hoci sa všeobecná inflácia zdá byť pod kontrolou, fixné mesačné náklady, ktorým sa nedá vyhnúť, rástli niekoľkonásobne rýchlejšie ako priemer.

 

Prečo na tom záleží

Paradox apríla je v tom, že potraviny ako jediná veľká kategória priniesli domácnostiam úľavu. Mäso zlacnelo medziročne o 3,7 %, mlieko, syry a vajcia o 0,3 % a oleje a tuky dokonca o 5,4 %. Po rokoch dvojciferného zdražovania potravín ide o vítaný obrat. Lenže táto úľava sa rozplynula v účtoch za teplo a plyn — a tie zaplatí každá domácnosť bez ohľadu na to, ako veľmi šetrí v obchode.

Práve preto reálny dopad inflácie pociťujú slovenské domácnosti silnejšie, než naznačuje samotné číslo 3,9 %. Najviac rastú položky, ktoré tvoria základ rozpočtu a nedajú sa odložiť. O tom, ako sa zdražovanie energií a potravín premieta do bežného života, sme písali aj v článku Inflácia na Slovensku udiera v plnej sile.

Čo hovoria odborníci

Národná banka Slovenska upozorňuje, že výraznejšiemu spomaleniu inflácie bránia predovšetkým ceny služieb a regulované energie. Vo svojom komentári centrálna banka konštatuje:

„Výraznejšiemu poklesu inflácie bránia služby.“ — Národná banka Slovenska

Podľa aktuálnych prognóz NBS by priemerná inflácia za celý rok 2026 mala klesnúť na 3,3 % zo 4,2 % v roku 2025. Realita prvých mesiacov však ukazuje, že číslo sa drží bližšie k 4 %, a to najmä pre regulované ceny energií. Centrálna banka opakovane označuje náklady na bývanie a potraviny za najväčšie riziko pre rodinné rozpočty — presne tie kategórie, ktoré v apríli ťahali cenovú hladinu nahor.

Čo príde ďalej

Kľúčovou otázkou nasledujúcich mesiacov je, či pokračujúce zlacňovanie potravín dokáže vyvážiť tlak regulovaných energií. Ak ceny tepla a plynu zostanú na zvýšených úrovniach, celková inflácia sa pravdepodobne udrží okolo 4 % aj napriek tomu, že jadrová inflácia naznačuje miernejší podkladový trend. Pozornosť sa upiera aj na rozhodnutia o regulovaných cenách energií na ďalší rok, ktoré môžu cenovú hladinu výrazne pohnúť oboma smermi.

Pre domácnosti to znamená, že téma ochrany úspor pred infláciou zostáva aktuálna. Inšpiráciu ponúka náš prehľad 5 stratégií, ako ochrániť úspory pred infláciou v roku 2026, a tiež článok o troch hrozbách, ktoré pomenovala NBS.

Záver

Apríl 2026 ukázal rozdvojenú tvár slovenskej inflácie. Na jednej strane zľavnené potraviny a klesajúca jadrová inflácia signalizujú, že cenový tlak v ekonomike postupne poľavuje. Na druhej strane regulované energie a doprava pripomínajú, že najťažšie zaplatiteľné položky rozpočtu rastú najrýchlejšie. Číslo 3,9 % je tak menej dôležité než to, čo sa skrýva za ním — a tam je obraz pre slovenské domácnosti stále napätý.