- ECB odporúča mať hotovosť na výdavky približne na 72 hodín.
- Odporúčaná rezerva predstavuje asi 70 až 100 eur na osobu.
- Počas vojny či výpadkov rastie dopyt po fyzických bankovkách.
Akú hotovosť by ste mali mať stále pri sebe?
Práve offline charakter bankoviek patrí podľa ECB medzi hlavné dôvody, prečo si zachovávajú silné postavenie aj v digitálnom veku. Centrálna banka zdôrazňuje, že hotovosť je hmatateľná, odolná, okamžite dostupná a všeobecne akceptovaná.
V čase výpadkov systémov alebo pri kolapse elektronických platieb preto funguje ako záložný mechanizmus pre domácnosti aj pre celú ekonomiku. ECB vo svojej hotovostnej stratégii zároveň uvádza, že eurohotovosť chce udržať „široko dostupnú, prístupnú a akceptovanú” ako platobný prostriedok aj uchovávateľa hodnoty.
Z pohľadu bežného človeka je najdôležitejšia praktická otázka: koľko peňazí mať doma. Samotná ECB v analyzovanom texte neuvádza jednu celoeurópsku povinnú sumu. Odvoláva sa však na odporúčania viacerých európskych a národných autorít, ktoré radia držať hotovostnú rezervu na niekoľko dní.
Loading ...
Oficiálne holandské úrady odporúčajú mať v núdzovom balíčku 70 eur na dospelého a 30 eur na dieťa na prvých 72 hodín po núdzovej situácii. Rakúska centrálna banka zasa odporúča orientačne asi 100 eur na člena rodiny v menších bankovkách. Fínske oficiálne odporúčania síce nepracujú s jednou presnou sumou, no priamo radia mať doma menšiu hotovosť, pretože poruchy platobných a bankových služieb rýchlo zasiahnu bežný život.
Z toho vyplýva aj najčastejšie citovaný rozsah, ktorý sa objavuje v médiách: približne 70 až 100 eur na osobu, teda suma, ktorá by mala pokryť základné výdavky asi na tri dni. Nejde o investičnú rezervu ani o peniaze „na horšie časy” v širšom zmysle. Ide o praktickú poistku pre chvíle, keď nefunguje terminál, bankomat, mobilná aplikácia alebo internetbanking. Takáto hotovosť môže pomôcť pri nákupe jedla, vody, liekov, dopravy či ďalších nevyhnutných potrieb.
