- Mnohí klienti sledujú splátku, no prehliadajú celkové náklady.
- Splátkové predaje a kreditné karty patria k najdrahším riešeniam.
- Pri dôchodku rozhodujú čas, stratégia a pravidelnosť investovania.
Finančné produkty patria k bežnej súčasti života, no mnohí ľudia im stále nerozumejú tak, ako by mali. Pri rozhodovaní často zohráva hlavnú úlohu rýchlosť, dostupnosť a pocit, že riešenie je jednoduché. Práve to však vedie k situáciám, keď si klienti zvolia možnosť, ktorá ich v konečnom dôsledku stojí viac peňazí.
Ak si napríklad vyberáte splátkový predaj, úver alebo investíciu, prirodzene sa pozeráte najmä na výšku mesačnej splátky alebo očakávaný výnos. Menej už sledujete celkové náklady, poplatky či podmienky, ktoré sa skrývajú v zmluve. Práve tie však často rozhodujú o tom, či produkt preplatíte. Odborníci upozorňujú, že veľká časť klientov nerieši RPMN, teda celkovú nákladovosť. Namiesto toho sa rozhoduje skôr emocionálne než racionálne.
V rozhovore s finančným poradcom Jánom Zboranom preto otvárame tému, ktorá sa týka takmer každého. Pozrieme sa na to, kde Slováci najčastejšie strácajú peniaze, ktoré produkty ich vyjdú najdrahšie a prečo sa to deje. Zameriame sa aj na životné poistenie, investovanie či dôchodkové sporenie. Dozviete sa, aké chyby robia ľudia najčastejšie a aký dopad majú tieto rozhodnutia v dlhodobom horizonte.
Ktoré finančné produkty Slováci podľa vašej praxe najčastejšie preplácajú a prečo práve tie ?
Myslím, že sú to najčastejšie nákupy cez rôzne splátkové systémy ako Quatro – Homecredit , kde je vyšší úrok, ale hlavne pomerne vysoké poplatky za omeškanie splátky. Tiež by som tam zaradil aj kreditné karty, ktoré keď nesplatíte včas, úroky sa pohybujú na úrovni až 20 % ročne z dlžnej sumy.
Prečo práve tie?
Oba produkty sú v daných finančných inštituciách (splátkové spoločnosti, banky) vysoko dostupné, pokiaľ máte pravidelný príjem. Čiže ak chce klient niečo rýchlo kúpiť, ako je napríklad kúpa auta, elektronika, spotrebiče do domácnosti, cez tieto produkty si to vie zabezpečiť takmer okamžite.
Je preplácanie skôr dôsledkom nevedomosti klientov, alebo spôsobu, akým sú produkty na trhu distribuované?
V prvom rade si veľa ľudí pri kúpe cez tieto produky nespočíta celkovú nákladovosť, pretože pozerá iba na mesačnú splátku a úrok, ale nie na RPMN, čo je ročná percentuálna miesta nákladov, ktorá v sebe zahŕňa aj rôzne poplatky, daného produktu.
Životné poistenie sa často kritizuje kvôli vysokým poplatkom. Kde sa v ňom najčastejšie „strácajú“ peniaze klientov?
Životné poistenie ako také patrí medzi veľmi dobré produkty. Keď to skrátim, tak klienta kryje za určité poistné v rôznych rizikách až do výšky poistných súm a platí princíp, že čím je človek starší, tým je pre poisťovňu rizikovejší a tým vyššie poistné platí.
Problém vzniká vtedy, keď je na poistenie naviazané sporenie, ktoré najčastejšie celkovú zmluvu predražuje na rôznych poplatkoch. Ide o vstupné poplatky, rôzne administratívne poplatky, za správu zmluvy. Tu sa najviac strácajú peniaze klientov. V tejto oblasti sa však za posledné roky urobili rôzne zákonné regulácie, ktoré dané poistenia zlacneli.
Ako veľký problém sú vstupné, správcovské a výstupné poplatky pri investičných produktoch a prečo im klienti často nevenujú pozornosť?
V prvom rade by som chcel povedať, že pri každej investícií cez finančné produkty existujú poplatky. Treba si vždy položiť otázku, z čoho by finančná inštitúcia, správcovská spoločnosť alebo Broker fungovali, existovali, keby neboli.
Čiže poplatky ako problém neberiem, problém je, keď sú tie poplatky neprimerané danej službe. Ak sa však niekto o investíciu stará, dobre ju spravuje a klient má nadštandardný zisk, potom je primeraný poplatok v poriadku.
Pozornosť im často klienti nevenujú, pretože sa viac prezentuje výnos ako poplatky, ktorým by sa mala venovať rovnaká pozornosť.
Problém môžu narobiť aj poplatky. Zdroj: shutterstock.com/Wasan Tita
Existujú finančné produkty, ktoré môžeme pre bežného klienta v praxi označiť za takmer vždy nevýhodné?
Samozrejme, že existujú. Ide o všetky produkty, ktoré garantujú na dané obdobie nižší vynos ako priemerná inflácia. Ak mi štátny dlhopis garantuje výnos 2,7 % ročne a inflácia bude 3,5 %, ak som niečo zarobil, v reálnej hodnote som prerobil.
Medzi problémové produkty patrí aj kapitálové životné poistenie, ktoré mnohé poisťovne v poslednom období stiahli z ponuky. Dôvodom je to, že ponúka len veľmi nízku technickú úrokovú mieru. V minulosti patrilo medzi problémový produkt investičné životné poistenie s vysokými poplatkami, ktorý sa ale reguláciou z roku 2020 výrazne upravilo pri vstupných poplatkoch.
Taktiež medzi problémy patria aj firemné dlhopisy, ktoré sľubujú vysoké úroky, aby nalákali investorov, avšak nie vždy vyplatia svoje záväzky.
Akú úlohu zohrávajú provízie sprostredkovateľov pri tom, že si ľudia vyberajú drahšie riešenia?
Toto je veľmi zaujímavá otázka.
Dnes hlavným core biznisom u finančno-sprostredkovateľských spoločností je poistenie – hypotéky – investovanie. To tvorí viac ako 80 % obratu každej top spoločností v tejto oblasti. A práve v týchto 3 segmentoch sa trh s finančnými produktami tak reguluje, že nie je veľký rozdiel pri poistení alebo investovaní, ktorú možnosť si klient vyberie, lebo odmeny pre sprostredkovateľov sú u finančných partnerov podobné.
Iná situácia nastáva pri hypotekárnych úveroch, kde sa každá banka snaží motivovať svojich obchodných partnerov k obratu.
Zaujímavé je, že tie najväčšie banky majú nižšie provízie ako tie menšie. To, samozrejme, vytvára priestor pre finančných sprostredkovateľov urobiť hypotéku pre klienta, kde mi za to najviac zaplatia.
Ale paradoxom je že približne 60 % všetkých hypotékarnych úverov aj tak skončí v tých najväčších bankách, ktoré dávajú sprostredkovateľom najmenšie odmeny. To v princípe znamená, že si klienti nevyberajú drahšie riešenia kvôli odmenám sprostredkovateľa, pretože dnes si už takmer každý hypotekárny klient vie spočítať, ktorá ponuka sa mu najviac oplatí.
Väčšina úverov končí vo veľkých bankách. Zdroj: shutterstock.com/Mehaniq
Ktoré chyby robia Slováci najčastejšie pri sporení na dôchodok a aký má to dlhodobý finančný dopad?
Určite tou prvou chybou je to, že odkladajú toto sporenie na neskôr. Pritom zabúdajú alebo nevedia, že čas je tým najväčším priateľom pre budovanie kapitálu. Tiež je pomerne častou chybou to, že ľudia majú v mysli, že 2. a 3.pilier dôchodkového sporenia im bude stačiť na zabezpečenie dostatočného životného štandardu na dôchodok.
Pri dôchodku je okrem času dôležitý aj vhodný výber finančného produktu s nastavením dlhodobej stratégie. Samozrejme, veľmi dôležitým faktorom je aj výška pravidelnej investície na dôchodok, ktorá musí zodpovedať cieľu klienta. Vo finále všetky tieto situácie majú či už priaznivý, alebo nepriaznivý vplyv na výšku nasporeného kapitálu na dôchodku.
Preto je ideálne sa tejto téme venovať v tom momente, ako začnem zarábať prvé peniaze.
Sú bankové a nebankové úvery miestom, kde ľudia prichádzajú o peniaze viac na úrokoch alebo na poplatkoch?
Tak v praxi klient najviac zaplatí na úrokoch a menej na poplatkoch, pokiaľ sa jedná o úverové produkty poskytnuté na dlhšiu dobu (viac ako 5rokov). Pri hypotéke na 100 000 eur na 30 rokov pri priemernom úroku 3 % zaplatí klient na úrokoch len 51 777 eur.
Ako si môže bežný človek jednoducho overiť, či finančný produkt, ktorý mu niekto ponúka, nestojí zbytočne veľa?
Záleží na tom, o aký produkt ide. Pri poistení nerozhoduje vždy cena, ale často poistné plnenie a skúsenosť s danou poisťovňou. Toto však neplatí pri poisteniach, ktoré sú Slováci musia mať. Ide o povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde klient pozerá hlavne na cenu.
Pri úveroch si vie klient porovnať nákladovosť daného produktu cez RPNM, vie si pozrieť benefity danej ponuky a tiež prípadné podmienky pre danú možnosť.
Pri investovaní ide o to, aby si klient okrem bežných informácíi pozrel aj historickú výkonnosť danej investície, korú si vie porovnať na rôznych investičných portáloch. Sofistikovanejší klienti si vedia pozrieť aj dokumenty KID. Tam majú kompletné informácie od danej investícií.
Loading ...Ktoré signály by mali klienta varovať, že poradca alebo sprostredkovateľ sleduje skôr vlastný záujem než jeho finančný prospech?
Keďže na finančnom trhu pôsobím už 21 rokov, nemám s týmto veľa skúsenosti. Verím, že klienti s nami spolupracujú tak dlhú dobu preto, lebo sme nikdy nefungovali tak, aby sme mali prospech zo spolupráce len my (ja). Stále som zástancom princípu, že peniaze sú len produktom dlhodobo dobre vykonávanej práce.
Myslím, si že klienti by si mali dávať pozor vtedy, keď sprostredkovateľ pomerne často mení klientom dlhodobé zmluvy poistení, investovania. Medzi problémy patrí aj opakované odporúčanie rovnakej inštitúcie bez porovnávania možností. Hlavný problém vidím v tom, keď sprostredkovateľ pomerne často mení spoločnosť, s ktorou spolupracuje. Vtedy býva zvykom, že ruší zmluvy a prehadzuje ich do iných inštitúcií za účelom získania nových odmien.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Ktoré finančné produkty Slováci najčastejšie preplácajú?
Najčastejšie ide o splátkové predaje a kreditné karty. Dôvodom sú vyššie úroky, poplatky a jednoduchá dostupnosť.
- Prečo ľudia pri finančných produktoch často zaplatia viac, než čakali?
Mnohí sledujú len výšku splátky alebo sľubovaný výnos. Menej už riešia RPMN, poplatky a celkové náklady.
- Ako sa dá vyhnúť nevýhodnému finančnému produktu?
Porovnajte si aspoň tri ponuky a nepozerajte len na cenu. Pred podpisom si vždy overte, ako produkt funguje a koľko vás bude stáť celkovo.
Ak by ste mali dať ľuďom tri základné pravidlá, ako sa vyhnúť preplácaniu finančných produktov, o čo by išlo?
V prvom rade by som si pri každom riešení nejakej finančnej služby, či je to kúpa auta, poistenia, úverového produktu alebo investovania, pozrel aspoň 3 ponuky a porovnal si ich.
Ďalším základným pravidlom je, že nevybral by som si vždy to najlacnejšie riešenie, ktoré v konečnom dôsledku takmer vždy nebýva najlacnejšie.
A 3 pravidlom by bolo že nikdy nekupujte finančný produkt, pokiaľ nepoznáte základné informácie o tom, ako funguje.
