- Podvodníci lákajú ľudí na falošné investície a nereálne vysoké zisky.
- Telefonickí podvodníci vytvárajú paniku a tlačia ľudí k rýchlemu prevodu peňazí.
- Seniori prišli pri podobných podvodoch už o viac ako sedem miliónov eur.
Finančné podvody, ktoré vás oberú o peniaze
Zlom prichádza vo chvíli, keď si chce obeť peniaze vybrať. Vtedy sa zrazu objavia nové podmienky. Raz ide o poplatok, inokedy o daň, inde o ďalšie overenie identity alebo doplňujúcu platbu. Človek zaplatí aj to, no k peniazom sa nedostane. Komunikácia sa potom často náhle skončí a úspory zmiznú.
Prezident ASINS Martin Musil upozorňuje, že od januára 2026 platia na Slovensku prísnejšie pravidlá pre poskytovateľov kryptoaktív a súvisiacich služieb. Tieto subjekty musia spĺňať prísnejšie požiadavky, najmä pri licencii od Národnej banky Slovenska a pri identifikácii klientov. Podľa ASINS to však neznamená, že riziko zmizlo. Naopak, podvodníci budú podľa asociácie ešte vynaliezavejší a prídu s novými trikmi.
Druhou veľkou hrozbou sú telefonáty, ktoré majú človeka vystrašiť. Podvodník sa v nich často predstaví ako pracovník banky alebo policajt. Používa meno skutočnej osoby, spomenie titul či číslo odznaku a pôsobí presvedčivo. Následne oznámi zlú správu. Vraj niekto napadol váš účet, urobil podozrivú transakciu alebo si vzal úver na vaše meno. Obeť sa zľakne a začne počúvať pokyny.
V ďalšom kroku sa páchateľ tvári ako pomocník. Tvrdí, že situáciu vyrieši, ak budete konať rýchlo. Tlačí vás do prevodu peňazí na takzvaný bezpečný účet. Práve tu sa ukazuje najdôležitejší znak podvodu. Podvodník vás vždy tlačí do časového stresu a chce, aby ste konali bez rozmýšľania.
Viceprezident ASINS Pavol Jakubov pripomína, že banky ani polícia takto s ľuďmi nekomunikujú. Navyše podvodníci už dnes využívajú aj spoofing, teda maskovanie telefónneho čísla. Na displeji sa vám preto môže ukázať číslo banky alebo polície, hoci v skutočnosti volá páchateľ.
Slováci často naletia aj jednoduchým trikom. Zdroj: shutterstock.com/fizkes
