- Slovenský dlh prekročil 80 miliárd eur a dosahuje 60 % HDP.
- Na jedného pracujúceho vychádza dlh približne 14-tisíc eur.
- Slovensko požičané peniaze prevažne míňa na spotrebu, nie na rozvoj.
Ako je na tom dlh Slovenska?
Slovenský dlh dosiahol viac než 80 miliárd eur a do konca roka sa môže vyšplhať až na 60 % HDP. Táto úroveň výrazne prekračuje hranicu, ktorá mala predstavovať bezpečnú úroveň pre verejné financie. Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že situácia je kritická a súčasný dlh nie je reálne splatiť. Upozorňuje na to televízia JOJ.
„Na jedného pracujúceho vychádza približne 14-tisíc eur dlhu, čo zodpovedá jeho ročnému čistému príjmu,” hovorí Ďurana. Podľa neho vlády rátajú s tým, že ekonomický rast zníži pomer dlhu k HDP, no ten je na Slovensku príliš slabý, aby dokázal problém vyriešiť.
Najväčší problém nespočíva len vo výške dlhu, ale v spôsobe, akým Slovensko využíva požičané peniaze. Štát ich neinvestuje do rozvoja, ale míňa ich predovšetkým na spotrebu.
Ďurana tvrdí: „To, čo si požičiavame, prejeme.” Poukazuje najmä na 13. dôchodky, plošné príspevky rodinám a dotácie na energie aj pre domácnosti, ktoré ich nepotrebujú. Obrovskú záťaž predstavuje aj rast platov vo verejnom sektore.
Slovensko zamestnáva približne 450-tisíc pracovníkov vo verejnej správe a každý rok to znamená nárast mzdových výdavkov o približne miliardu eur. Situáciu ešte viac komplikuje zvyšovanie platov v zdravotníctve a školstve, ktoré ďalej zaťažuje rozpočet.
Česko zvláda verejné financie lepšie
Hoci Slovensko aj Česko čelia rovnakým demografickým a ekonomickým výzvam, ich výsledky sa líšia. Česká republika dokáže udržať rozpočtový deficit pod hranicou 3 % HDP, zatiaľ čo Slovensko sa tejto hranici ani nepribližuje.
„U nás je problém najmä v populizme a odmietaní priznať si realitu,” zdôrazňuje Ďurana. Zatiaľ čo česká vláda prijíma reformy postupne a cielene, slovenská politika často reaguje na krátkodobé tlaky a zanedbáva dlhodobú stabilitu.
