- Slovenské platy sa od eura zdvojnásobili, v Európe však zaostávajú.
- V rebríčku priemerných miezd sme klesli z 19. na 23. miesto.
- Problém nepredstavuje euro, ale montážna ekonomika s nízkou pridanou hodnotou.
Je problém v eure?
Pri pohľade na rebríčky sa často objaví jednoduchá otázka: nesedí problém v tom, že Slovensko prijalo euro? Odborníci takýto záver odmietajú ako zjednodušenie. Spoločná mena priniesla Slovensku stabilitu, odstránila kurzové riziká pre exportérov a zjednodušila obchod v rámci Európy. Pre malú a otvorenú ekonomiku ide o významnú výhodu, píše AZZZ.
Krajiny ako Česko či Poľsko síce ponechali vlastnú menu a dokážu v čase krízy oslabiť kurz a podporiť export, no zároveň zápasia s vyššou infláciou a väčšími výkyvmi. Príklad Maďarska ukazuje, že samotná národná mena úspech negarantuje. Napriek možnosti pracovať s kurzom forintu Maďarsko v rebríčku priemerných miezd stále zaostáva za Slovenskom.
Skutočný problém slovenských platov nespočíva v eure, ale v štruktúre ekonomiky a dlhodobých rozhodnutiach štátu.
Slovensko sa príliš dlho spolieha na model lacnej pracovnej sily a montážnych hál. Zaostávanie v reformách, slabšia podpora inovácií, komplikované podnikateľské prostredie a trvalý odliv talentovaných ľudí oslabujú produktivitu práce.
Euro teda Slovákom samo osebe neškodí. Mzdy rastú, ale nie tak rýchlo, aby sme udržali krok so susedmi. Kým sa krajina neodkloní od „montážneho” modelu a neposilní inovácie, výskum a kvalitné pracovné miesta, budú Slováci pri porovnaní výplat s okolím častejšie skôr vysvetľovať, prečo zaostávajú, než oslavovať náskok.















