- Ceny plynu môžu v roku 2026 vzrásť o takmer 47 percent.
- Plošné dotácie na energie budú stáť vládu miliardu eur.
- Bez dotácií by inflácia v roku 2026 mohla dosiahnuť päť percent.
Národná banka Slovenska (NBS) prišla s prekvapivým zistením o správaní slovenských domácností pri spotrebe zemného plynu. Hoci spotreba klesá už tretí rok po sebe, za úsporami stojí najmä teplejšie počasie, nie aktívna snaha obyvateľov šetriť.
„Vzťah medzi teplotami a spotrebou je na Slovensku mimoriadne silný,” vysvetľuje Michal Marenčák, analytik z odboru ekonomických a menových analýz NBS. Podľa jeho slov sa skutočná spotreba v rokoch 2022 až 2024 líšila od predpokladanej spotreby založenej na teplotách len o 1,3 percenta.
Situácia v susednom Česku je výrazne odlišná. České domácnosti znížili spotrebu plynu o 13 percent viac, ako by zodpovedalo len vplyvu teplého počasia. Hlavným dôvodom sú podľa analytikov rozdielne prístupy oboch krajín k regulácii cien energií.
„V Českej republike boli ceny energií viac prepojené s trhom,” poukazuje Marenčák. Kým v Česku ceny plynu pre spotrebiteľov v rokoch 2022 a 2023 medziročne vzrástli v priemere o 68 a 36 percent, na Slovensku to bolo len o 20 a 12 percent. V roku 2024 české ceny dokonca klesali, zatiaľ čo slovenské zostali na úrovni predchádzajúceho roka.
Plošné dotácie na Slovensku prinášajú viacero problémov. Okrem vysokých nákladov pre štátny rozpočet demotivujú domácnosti od investícií do energetickej efektívnosti. „Pri umelo nízkych cenách energií nie je finančná motivácia na zatepľovanie či inštaláciu tepelných čerpadiel,” vysvetľuje analytik.
Tento prístup má podľa NBS aj negatívne environmentálne dopady a prehlbuje závislosť Slovenska od dovozu plynu. Experti preto odporúčajú prejsť na adresnejšie formy pomoci, ktoré by pomohli len tým, ktorí to skutočne potrebujú.
