- Ekonomika Slovenska sa dostáva do vážnych problémov.
- Vyššie dane nepriniesli viac peňazí, ale väčšiu dieru v rozpočte.
- Čo sa deje a prečo by to malo zaujímať každého z nás?
Slovenská ekonomika sa ocitá v stave, ktorý by ešte pred pár rokmi mnohí považovali za nemysliteľný. Po prvom roku uplatňovania 23-percentnej DPH, ktorá mala priniesť miliardy do štátnej pokladnice, je rozpočet stále v hlbokom mínuse.
V skutočnosti je výpadok odhadovaný na viac ako 1,2 miliardy eur oproti plánu, čo jasne ukazuje, že vyššie dane nestačia na riešenie finančných problémov krajiny, ako upozorňuje Marek Malina, analytik Portu.
Dane súpajú, no ich výber klesá
Vláda koncom roku 2024 prijala konsolidačný balíček, ktorého hlavnou zmenou bola vyššia DPH. Očakávalo sa, že to zvýši štátne príjmy a pomôže skrotiť deficit. Realita však ukazuje opak. Spotrebitelia reagovali obmedzením nákupov a firmy častejšie podnikajú za hranicami, kde majú nižšie dane, čo znížilo očakávané príjmy z daní.
Výber z transakčnej dane padá. Zdroj: shutterstock.com/Per Bengtsson, Alexandros Michailidis
Navyše sa ukazuje, že efektívnosť výberu daní klesá. Kým pred rokom 2023 štát dokázal dane zbierať relatívne úspešne, zavedenie vyšších sadzieb a nových daní, ako napríklad transakčnej dane, prilákalo viac daňových únikov a šedej ekonomiky. Výsledkom je efektívna daňová sadzba, ktorá klesla zo 17,7 % na 16,1 %.
Ekonomika rastie veľmi pomaly
Slovenská ekonomika rastie, ale iba veľmi mierne. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky je očakávaný rast HDP pre rok 2026 len okolo 1,3 %, čo je pod očakávaním a sťaží schopnosť štátu generovať vyššie príjmy bez ďalšieho zadlžovania.
Tento pomalý rast sprevádza aj inflácia na úrovni okolo 4 %, ktorá znižuje kúpnu silu domácností a tlačí ceny ešte vyššie.
Deficit a verejný dlh: Červené svetlo
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je deficit verejných financií odhadovaný na úrovni približne 5 % HDP, čo je veľmi blízko k hodnotám, ktoré krajina už raz dosiahla bez jasného zlepšenia. Rastúci deficit tlačí aj verejný dlh.
Ten sa blíži k hranici 60 % HDP, čo pre malú a otvorenú ekonomiku predstavuje rizikovú zónu.
Inflácia „lepkavá” a bežný život tvrdší
Najväčší tlak na rodinné rozpočty dnes nevytvára inflácia ako celok, ale hlavne rast cien služieb, ktoré sa neznižujú ani po tom, čo tlak na trhy ustúpi.
Ceny služieb medziročne rastú až o 8 %. To znamená, že mnoho domácností prakticky neprilepší ani o cent napriek nominálnemu rastu miezd.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Ďalšie riziká a dlhodobé výzvy
Do obrazu ekonomických problémov sa pridávajú aj varovania analytikov, ktorí poukazujú na ďalšie hrozby ako spomalenie exportu, rast cien energií, či problémy s konkurencieschopnosťou slovenských firiem na medzinárodných trhoch.
Vláda preto pripravuje ďalšie opatrenia s cieľom znížiť deficit na úroveň 4 % HDP v roku 2026, vrátane prísnejších rozpočtových pravidiel a nových daní, ale ich účinok je neistý.
Čo to znamená pre bežného Slováka?
Pre priemerného Slováka to znamená tvrdšie časy. Kúpna sila klesá, ceny rastú a vyššie dane neprinášajú očakávané zlepšenie verejných financií.
Súkromné investície, diverzifikácia príjmov a opatrné hospodárenie s peniazmi sa stávajú čoraz dôležitejšími. Štát ako záruka finančnej bezpečnosti už neposkytuje istotu, ako tomu bývalo v minulosti.
Ekonomika Slovenska nie je v kríze len na papieri. Problémy sú skutočné a hlbšie, než sa väčšina ľudí domnieva.
