Dokedy bývajú Slováci s rodičmi? Sme druhí najhorší v celej EÚ

  • Výrazne lepšie sú na tom aj naši najbližší susedia.
  • Dlhé zotrvávanie v rodičovskom dome má aj ďalšie negatívne dôsledky.
  • Situácia sa oproti predchádzajúcemu roku ešte mierne zhoršila.
Ekonomika Slováci bývajú s rodičmi až do tridsiatky
Slováci bývajú s rodičmi až do tridsiatky. Zdroj: Shutterstock.com/BearFotos, ANDRANIK HAKOBYAN
BitmarketsBitmarkets

Najhoršia situácia s preplnenými domácnosťami je v Rumunsku, kde až 59,4 percenta mladých žije v preplnených priestoroch. Nasledujú Bulharsko s 55,3 percentami a Lotyšsko s 54,8 percentami.

Rozdiel medzi preplnenosťou domácností mladých a celkovej populácie je na Slovensku viac ako 10 percentuálnych bodov, čo nás radí medzi 11 krajín EÚ s najväčšími generačnými rozdielmi v bývaní.

Najmenšie rozdiely v preplnenosti domácností medzi mladými a celkovou populáciou vykazujú Írsko, Malta a Cyprus, kde tento rozdiel nepresahuje dva percentuálne body. „Tieto čísla naznačujú, že v týchto krajinách majú mladí ľudia lepší prístup k samostatnému bývaniu,” uzatvára európsky štatistický úrad.

Osamostatnili ste sa pred 31. rokom?

Loading ... Loading ...

Dôvodov je niekoľko

Dôvodov, prečo sa Slovensko umiestnilo takmer na chvoste tohto rebríčka, je hneď niekoľko. Kým niektorí mladí Slováci u rodičov ostávajú z dôvodu, že mama hotel im jednoducho vyhovuje, problémom sú aj ceny nových nehnuteľností a prenájmov.

Situáciu s neskorým osamostatňovaním sa mladých Slovákov výrazne ovplyvňuje špecifická situácia na realitnom trhu. „Na Slovensku vlastní svoju nehnuteľnosť až 93 percent obyvateľov, pričom dve tretiny z nich nemajú hypotéku,” poukazuje makroekonomický analytik Matej Horňák na jeden z kľúčových problémov pre portál TREND.

Tento stav je podľa odborníka dedičstvom komunistického režimu, kedy ľudia získavali byty prideľovaním alebo ich mohli výhodne odkúpiť. Tým sa výrazne zredukoval trh s nájomnými bytmi, ktorý je v porovnaní so západnými krajinami minimálny.

„Pre mladého človeka je tak často jedinou možnosťou osamostatnenia sa kúpa vlastnej nehnuteľnosti,” upozorňuje Horňák. To však znamená, že musí najprv niekoľko rokov pracovať, aby si vytvoril dostatočnú finančnú rezervu a získal stabilný príjem potrebný na hypotéku.

Situáciu v posledných rokoch ešte zhoršil prudký nárast cien nehnuteľností v období rokov 2021 až 2022. „K tomu sa pridalo aj zvýšenie úrokových sadzieb na hypotékach, čo ešte viac skomplikovalo prístup mladých ľudí k vlastnému bývaniu,” dodáva analytik.

SpäťStrana 2/2
Ďalej
txbtxb
Autor:
Karina Daráková
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.