- Dôchodok zníži príjem priemerne približne o 600 eur mesačne.
- Takmer 60 percent ľudí chce na dôchodku aspoň tisíc eur.
- Na jedného dôchodcu dnes nepripadajú ani traja pracujúci.
Dôchodok dnes pre veľkú časť ľudí neznamená len koniec práce, ale aj výrazný zásah do životnej úrovne. Rozdiel medzi príjmom pred penziou a sumou, ktorú senior dostane po odchode z trhu práce, dosahuje v priemere približne 600 eur mesačne.
To je suma, ktorá dokáže citeľne zmeniť fungovanie celej domácnosti. Práve preto čoraz viac odborníkov upozorňuje, že spoliehať sa iba na štát môže byť v budúcnosti riskantné, vyplýva z analýzy Portu.
Pri človeku, ktorý počas aktívneho života zarábal priemernú mzdu, vyzerá pokles veľmi konkrétne. Kým počas práce mal k dispozícii približne 1 300 eur čistého, po priznaní priemerného starobného dôchodku mu zostane asi 703 eur mesačne. Rozdiel sa tak blíži k hranici 600 eur, čo predstavuje prudký prepad príjmu.
Ak do úvahy vstúpi aj trinásty dôchodok vo výške 667,30 eura, priemerný mesačný príjem penzistu sa síce zvýši na približne 759 eur, no stále ide len o asi 58 percent pôvodného čistého zárobku.
Suma, s ktorou ľudia počítajú na dôchodku, pritom vyzerá inak. Prieskum agentúry Ipsos pre Portu ukázal, že len malá časť respondentov by sa uspokojila s penziou vo výške 800 eur mesačne. Takmer 60 percent opýtaných by chcelo mať na dôchodku aspoň 1 000 eur mesačne.
Rozdiel medzi predstavou a realitou je teda výrazný. Mnohí budú musieť počítať s tým, že bez vlastných úspor na takýto príjem nedosiahnu.
Nízky dôchodok a demografický vývoj
Problém sa navyše netýka len dneška. Slovenský dôchodkový systém zaťažuje aj nepriaznivý demografický vývoj. Počet obyvateľov dlhodobo klesá a populácia starne. Na jednej strane tak stojí viac seniorov, na druhej menej ľudí, ktorí pracujú a odvádzajú peniaze do systému.
Vo štvrtom kvartáli minulého roka pracovalo na Slovensku niečo vyše 2,6 milióna ľudí, zatiaľ čo počet starobných dôchodcov sa blíži k 1,2 milióna. Na jedného dôchodcu tak dnes nepripadajú ani traja pracujúci. Tento pomer sa má podľa prognóz ďalej zhoršovať.
Aj preto časť seniorov po priznaní penzie pokračuje v práci. Podľa Eurostatu na Slovensku pracuje až 33,8 percenta čerstvých dôchodcov. Pre mnohých ide o spôsob, ako aspoň sčasti vyrovnať slabší príjem. Takéto riešenie však nemôže fungovať pre každého. Najmä pri fyzicky náročných profesiách je náročné zostať aktívny aj vo vyššom veku. Kto nechce pracovať aj na dôchodku, musí si vytvoriť rezervu skôr.
Veľký rozdiel robí čas. Ak si chce človek počas 15 rokov na dôchodku dorovnať výpadok 600 eur mesačne, odborníci uvádzajú, že potrebuje mať pripravených 108-tisíc eur. Výška mesačného odkladania však závisí od toho, kedy začne.
Ak investuje 40 rokov a počíta s priemerným výnosom trhov na úrovni 8 percent ročne, stačí mu odkladať približne 31 eur mesačne. Ak začne len 15 rokov pred penziou, potrebuje už asi 312 eur mesačne.
Prečo sa nespolieham na štátny dôchodok: Moja súkromná stratégia
Alarmujúco nízka pôrodnosť
Slovensko zaznamenalo vlani mimoriadne nepriaznivý demografický výsledok. Počet narodených detí klesol na najnižšiu úroveň za posledných sto rokov. Nové údaje zároveň ukazujú, že krajina pokračuje v dlhodobom úbytku obyvateľov. Počet ľudí žijúcich na Slovensku sa znížil už šiesty rok za sebou. Informuje o tom portál Správy STVR.
Štatistický úrad tým potvrdil, že pokles populácie nie je krátkodobý výkyv, ale trend, ktorý sa ďalej prehlbuje. Ešte po vzniku samostatnej Slovenskej republiky počet obyvateľov každoročne rástol. Tento vývoj sa však zlomil v roku 2021. Práve vtedy sa spojila nízka pôrodnosť s vysokou úmrtnosťou počas pandémie Covidu-19. Výsledkom bol výrazný pokles počtu obyvateľov, ktorý patril medzi najhoršie za uplynulé roky.
Ani nasledujúce obdobie neprinieslo obrat. Úbytok obyvateľov pokračoval v rokoch 2022 a 2023 a nezastavil sa ani vlani. V porovnaní s rokom 2024 žilo na Slovensku minulý rok o približne 10-tisíc ľudí menej. Celkový počet obyvateľov tak klesol na asi 5,4 milióna.
Osobitne vážnym signálom zostáva práve pôrodnosť. Vlani sa na Slovensku narodilo tak málo detí, že čísla zaostali aj za obdobiami, ktoré krajina prežívala počas druhej svetovej vojny. Takýto vývoj ukazuje, že Slovensko čelí hlbšiemu demografickému problému, nie len jednoročnému oslabeniu.
Nižší počet narodených detí dnes neznamená len menej žiakov v budúcich triedach. Postupne zasiahne aj trh práce, ekonomiku, zdravotníctvo a dôchodkový systém. Ak ubúda mladšia generácia a rastie podiel starších ľudí, krajina čelí čoraz väčšiemu tlaku na verejné financie aj sociálne služby.
