- Zákony rastú rýchlejšie než firmy stíhajú reagovať.
- OECD predpovedá Slovensku deficit 4,4 percenta HDP v roku 2027.
- Vo veku nad šesťdesiat rokov ostáva pracovať málo Slovákov.
Verejné financie: deficit klesá pomaly, riziká ostávajú vysoké
Druhá časť Kompasu500 sa sústreďuje na postavenie Slovenska v rámci Európskej únie a OECD. Prognóza OECD pre rok 2027 ukazuje, že Slovensko aj po konsolidačných krokoch zostane medzi krajinami s vyššími deficitmi.
Kým viaceré štáty plánujú vyrovnané rozpočty alebo prebytky, Slovensko smeruje k schodku okolo –4,4 % HDP. Tým prekročí maastrichtské pravidlá a zaradí sa bližšie k problémovejším ekonomikám, ako sú napríklad Francúzsko či Rumunsko.
S tým úzko súvisí aj dlh. V roku 2027 môže verejný dlh dosiahnuť približne 66,4 % HDP. V porovnaní so západnou Európou nejde o extrém, ale v stredoeurópskom kontexte zaostávame. Česko, Estónsko či Bulharsko hospodária s výrazne nižšou mierou zadlženia a dokážu si tak udržať väčšiu rezervu pre budúce krízy.
Slovensko žije na dlh. Zdroj: shutterstock.com/RUMANA FERDOUSI
Kompas500 upozorňuje na ďalší problém: slabšie tempo rastu hospodárstva. Ekonomika v rokoch 2025 až 2027 podľa prognóz porastie približne tempom priemeru OECD, no zaostane za svetom. To znamená, že dlh sa nevymaže sám cez rýchly rast príjmov.
Z týchto dát vyplýva, že Slovensko nemôže stavať konsolidáciu len na miernych úpravách daní či jednotlivých opatreniach. Potrebuje hlbšie zmeny vo výdavkoch štátu, systematický tlak na efektívnosť a reformy, ktoré zabránia ďalšiemu rozpínaniu deficitu. Inak hrozí, že vyšší dlh zníži manévrovací priestor pri ďalšej kríze a zvýši náklady na jeho obsluhu.
