- Sociálna poisťovňa má zdroje len na desať dôchodkov ročne.
- Rozdiel musí dotovať štát z rozpočtu a toto zaťaženie sa bude v budúcnosti len zvyšovať.
- Renomovaný ekonóm upozorňuje na problémy slovenského dôchodkového systému.
Dôchodky a druhý pilier: Čo treba vedieť
Odborníci odporúčajú nespoliehať sa výlučne na štát, ale myslieť na dôchodok v dostatočnom predstihu. Prieskumy však ukazujú, že väčšina ľudí začína riešiť svoju finančnú budúcnosť až po 40. roku života.
„Sú na to objektívne dôvody ako hypotéky či cestovanie. Tomu rozumiem. Ale vedie k tomu aj psychologický dôvod. Do 40. roku života sa ľudia cítia nesmrteľní a dôchodok považujú za tému len pre starých ľudí,” vysvetľuje ekonóm.
Čo sa týka druhého piliera, ten tiež podľa Baláža čelí viacerým problémom. „Ten najväčší je, že momentálne vypláca nízke dôchodky. Anuita z druhého piliera je v súčasnosti na úrovni zhruba 23 eur,” upozorňuje.
Zároveň kritizuje, že „ľudia si volia jednorazový výber úspor a tie peniaze potom minú na dovolenky, záhradu či deti”. Výška príspevkov do druhého piliera odráža podľa neho súčasné možnosti Sociálnej poisťovne – zvýšenie by znamenalo zníženie príjmov prvého piliera.
Dôchodky nezachráni ani vyššia pôrodnosť
Často navrhovaným riešením demografickej krízy je podpora pôrodnosti. Baláž však tento prístup označuje za nereálny: „Počúvam také nezmysly, že by sme mali podporiť pôrodnosť. To nefunguje v žiadnej krajine.”
Aj keby sa táto stratégia ukázala ako úspešná, jej efekt na dôchodkový systém by sa prejavil až o desaťročia. „Aj keby ste s tým uspeli, v súčasnosti narodené deti nastúpia na trh práce až o 25 rokov. Funguje tam veľká zotrvačnosť systému,” vysvetľuje ekonóm.
Alternatívou by mohol byť prílev pracovnej sily zo zahraničia. V poslednom desaťročí sa počet zahraničných pracovníkov na Slovensku výrazne zvýšil – z približne 40-tisíc na 130-tisíc.
„Ale funguje to tak, že prídu na Slovensko do automobilky a po troch mesiacoch odídu do Nemecka. Robia tam rovnakú prácu, ale za oveľa viac peňazí,” konštatuje V. Baláž. „Potrebujeme, aby ostali u nás. Štát sa však o to vôbec nesnaží,” uzatvára ekonóm.
