- Dôchodky v druhom pilieri sú aktuálne predmetom politických diskusií.
- Mnohí Slováci sa obávajú, že by mohli prísť o úspory jedným ťahom pera.
- Čo na to hovorí ústava a aká je skutočná pravdepodobnosť takéhoto scenára?
Druhý pilier je na Slovensku už veľmi silný systém sporenia na penziu. Má takmer 2 milióny sporiteľov a spravuje viac ako 16 miliárd eur. To ho zásadne odlišuje od systémov v Maďarsku či Česku, ktoré boli zrušené v čase, keď ešte neboli dostatočne silné a stabilné.
Aj v prípade, že by nejaká vláda pristúpila k radikálnemu kroku zrušenia druhého piliera (čo sa javí ako vysoko nepravdepodobné), o peniaze by sporitelia neprišli.
Úspory by sa presunuli do Sociálnej poisťovne, ktorá by dôchodky vyplácala rovnako, ako keby sporiteľ v druhom pilieri nikdy nebol. Fakticky by teda išlo len o zmenu správcu prostriedkov, nie o ich celkovú stratu.
Dôchodky z druhého piliera potrebujú hlavne mladí Slováci
Druhý pilier je obzvlášť výhodný pre:
- Mladých ľudí – majú pred sebou dlhé obdobie sporenia, čo im umožňuje profitovať z dlhodobého zhodnocovania investícií.
- Ľudí s nadpriemerným zárobkom, ktorých príjem presahuje 1,25-násobok priemernej mzdy, keďže Sociálna poisťovňa zohľadňuje pri výpočte dôchodku maximálne trojnásobok priemerného platu.
- Tých, ktorí chcú diverzifikovať svoje dôchodkové zabezpečenie – kombinácia prvého a druhého piliera poskytuje väčšiu finančnú istotu v starobe.
Obavy z možného zrušenia druhého piliera a straty prostriedkov v ňom sú podobné obavám zo znárodnenia bánk či sporiteľní – sú neopodstatnené. Druhý pilier na Slovensku funguje už takmer dve desaťročia a za ten čas prešiel rôznymi zmenami, no vždy sa zachoval.
Každý sporiteľ by mal myslieť na svoju finančnú budúcnosť a nenechať sa odradiť krátkodobými turbulenciami či politickými vyhláseniami. Demografický vývoj naznačuje, že diverzifikácia dôchodkového zabezpečenia je nielen rozumná, ale aj nevyhnutná stratégia pre zabezpečenie dôstojnej staroby.
V konečnom dôsledku dôchodky z druhého piliera predstavujú súkromný majetok občanov, ktorí chráni ústava. Na ten štát podľa súčasnej legislatívy nemá právo siahnuť.